Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kaštieľ Migazziovcov je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Autor TASR
Zlaté Moravce 12. apríla (TASR) - Mestské stredisko kultúry a športu (MSKŠ) v Zlatých Moravciach ukončilo výmenu okien na hornom poschodí kaštieľa Migazziovcov. V rámci štvrtej etapy rekonštrukcie vonkajších otvorových konštrukcií na hornom poschodí budovy kaštieľa bolo vymenených osem veľkých krídlových okien, jedno fixné chodbové okno a jedny balkónové dvere.
Nové otvorové konštrukcie sú presné repliky pôvodných historických drevených okien, ktoré spĺňajú všetky požiadavky stanovené Pamiatkovým úradom SR, uviedla riaditeľka MSKŠ Simona Holubová. Rekonštrukcia si podľa jej slov vyžiadala 33.000 eur. Mesto Zlaté Moravce zaplatilo zo svojho rozpočtu 30.000 eur, zvyšných 3000 eur poskytol ako nenávratný finančný príspevok Nitriansky samosprávny kraj.
Samospráva začala s postupnou výmenou vonkajších otvorových konštrukcií na hornom poschodí kaštieľa v roku 2016. Štvrtá etapa zavŕšila túto rekonštrukciu, počas ktorej bolo vymenených 31 okien a dvoje balkónové dvere v celkovej hodnote takmer 99.000 eur.
Rekonštrukčné práce by mali pokračovať aj v budúcnosti. „Na prízemí budovy sú ešte stále všetky okná pôvodné. Väčšina je v nevyhovujúcom stave a ich výmena je nutná. Aktuálne sa uchádzame o dotáciu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR. Ak tu budeme úspešní, získame peniaze na opravu celého kaštieľa, nielen okien z prízemia,“ skonštatovala Holubová.
Schválený je aj projekt revitalizácie areálu kaštieľa, známeho aj ako Park Janka Kráľa. Mesto na tento účel získalo nenávratný finančný príspevok v hodnote 40.000 eur z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v rámci podpory regionálneho rozvoja.
Kaštieľ Migazziovcov je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Jednoposchodová barokovo-klasicistická budova s dvoma krídlami orientovanými do pôvodného parku, z ktorého zostala zachovaná už len malá časť, bola prestavaná v roku 1789 Krištofom Migazzim, viedenským kardinálom a arcibiskupom. Západné krídlo kaštieľa so zamurovanými arkádami má pravdepodobne neskororenesančný pôvod, pochádza z obdobia druhej polovice 17. storočia. Na nádvorí kaštieľa je pomník Janka Kráľa postavený v roku 1962 z bieleho bulharského mramoru akademickým sochárom Jánom Kulichom.
Nové otvorové konštrukcie sú presné repliky pôvodných historických drevených okien, ktoré spĺňajú všetky požiadavky stanovené Pamiatkovým úradom SR, uviedla riaditeľka MSKŠ Simona Holubová. Rekonštrukcia si podľa jej slov vyžiadala 33.000 eur. Mesto Zlaté Moravce zaplatilo zo svojho rozpočtu 30.000 eur, zvyšných 3000 eur poskytol ako nenávratný finančný príspevok Nitriansky samosprávny kraj.
Samospráva začala s postupnou výmenou vonkajších otvorových konštrukcií na hornom poschodí kaštieľa v roku 2016. Štvrtá etapa zavŕšila túto rekonštrukciu, počas ktorej bolo vymenených 31 okien a dvoje balkónové dvere v celkovej hodnote takmer 99.000 eur.
Rekonštrukčné práce by mali pokračovať aj v budúcnosti. „Na prízemí budovy sú ešte stále všetky okná pôvodné. Väčšina je v nevyhovujúcom stave a ich výmena je nutná. Aktuálne sa uchádzame o dotáciu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR. Ak tu budeme úspešní, získame peniaze na opravu celého kaštieľa, nielen okien z prízemia,“ skonštatovala Holubová.
Schválený je aj projekt revitalizácie areálu kaštieľa, známeho aj ako Park Janka Kráľa. Mesto na tento účel získalo nenávratný finančný príspevok v hodnote 40.000 eur z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v rámci podpory regionálneho rozvoja.
Kaštieľ Migazziovcov je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Jednoposchodová barokovo-klasicistická budova s dvoma krídlami orientovanými do pôvodného parku, z ktorého zostala zachovaná už len malá časť, bola prestavaná v roku 1789 Krištofom Migazzim, viedenským kardinálom a arcibiskupom. Západné krídlo kaštieľa so zamurovanými arkádami má pravdepodobne neskororenesančný pôvod, pochádza z obdobia druhej polovice 17. storočia. Na nádvorí kaštieľa je pomník Janka Kráľa postavený v roku 1962 z bieleho bulharského mramoru akademickým sochárom Jánom Kulichom.
