Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zámok v Topoľčiankach je známy hlavne ako letné sídlo československých prezidentov.
Autor TASR
Topoľčianky 12. januára (TASR) – Vychutnať si vychádzky kočom, okúsiť pohodlie prezidentského apartmánu s originálnym dobovým nábytkom, či zažiť tajomnú atmosféru zámku, po ktorom sa podľa očitých svedkov dodnes prechádza Biela pani. To všetko môžu zažiť návštevníci Zámku v Topoľčiankach neďaleko Zlatých Moraviec. Ako pripomenula vedúca strediska Eva Žikavská, turisti tu môžu uvidieť aj vzácnu knižnicu, zbierku historického nábytku, zrkadiel, hodín, či zbraní.
"Je tu rokokový, barokový aj empírový salón i pracovňa prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý Zámok Topoľčianky každoročne navštevoval od roku 1923," povedala správkyňa muzeálnej expozície Marta Holá.
Zámok v Topoľčiankach je známy hlavne ako letné sídlo československých prezidentov. Túto tradíciu založil práve Masaryk, ktorý sem prichádzal každoročne, v auguste a septembri. Menej často do Topoľčianok chodievali prezidenti Eduard Beneš, Jozef Tiso, Klement Gottwald či Antonín Zápotocký. Ten v roku 1951 daroval zámok Revolučnému odborovému hnutiu. Vo vlastníctve odborov je zámok dodnes. Podľa Holej siaha história topoľčianskeho zámku hlboko do minulosti. "Prvá písomná zmienka je z roku 1293. Vtedy tu žil rod Topoľčianskych. Od roku 1618 tu žili Rákociovci, ktorí zámok aj prestavali do tej dnešnej podoby. Vtedy vznikli tri renesančné krídla, v ktorých je dnes hotelová časť. Potom tu žili Keglevičovci. Tí prestavali v 19. storočí predné krídlo do jeho klasicistickej podoby. Od roku 1890 tu ešte žili Habsburgovci, až do roku 1918. Vtedy Zámok Topoľčianky prešiel do vlastníctva štátu a odvtedy sú Topoľčianky veľmi známe ako letné sídlo československých prezidentov," hovorí Holá.
Zaujímavosťou zámku je aj Biela pani, ktorú tu vraj videlo viacero návštevníkov i zamestnancov. Údajne sa prechádza po arkádach a okolo zámockej kaplnky, čo je jej obľúbené miesto. Biela pani je vlastne grófka Alžbeta Rákociová, ktorá bola vydatá za Adama Erdödyho. Ten padol v boji s Turkmi. Neskôr sa vydala za jeho brata, toto manželstvo však nebolo šťastné. Alžbeta tak stále chodí po arkádach a dúfa, že stretne svoju lásku. Podľa Holej ide o legendu, ako však zdôraznila, je pravdou, že v zámku sa stále dejú zvláštne veci. "Ja som zažila to, že spadol obraz v múzeu. Nikto tam nebol, ani klinec z neho som nenašla. Jednoducho bol spadnutý dole. Zhodou okolností to bol obraz Odpočívajúci amor. Potom sa mi pred niekoľkými rokmi stalo, že som počula, ako odbili hodiny, ktoré nikto nenaťahuje. Bežne tu počuť kroky, hlavne v noci. Recepční, ktorí mali nočnú službu, počuli zvuky, akoby na nádvorí niekto lial vodu, počuť odtiaľ erdžanie koní a živý ruch. Tí, čo videli Bielu pani, hovoria, že bola drobnej postavy s čiernymi vlasmi. Tak vyzerala aj Alžbeta Rákociová," hovorí s úsmevom Holá.
Okrem mystickej atmosféry a zaujímavých historických expozícií ponúka Zámok v Topoľčiankach turistom aj možnosť stravovania, výlety na kočoch do okolia a ubytovanie. Celkovo tu je viac ako 40 izieb. Medzi nimi aj tri prezidentské apartmány. "Je to veľký prezidentský apartmán, malý prezidentský apartmán a Alicin apartmán pomenovaný po dcére prezidenta Masaryka. Vo veľkom apartmáne je ešte pôvodná posteľ, v ktorej spával Masaryk a dnes na nej ľudia môžu opäť spávať. Takisto je zariadený pôvodným nábytkom Alicin apartmán, kde je veľmi pekná biela rokoková spálňa," dodáva Žikavská.
"Je tu rokokový, barokový aj empírový salón i pracovňa prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý Zámok Topoľčianky každoročne navštevoval od roku 1923," povedala správkyňa muzeálnej expozície Marta Holá.
Zámok v Topoľčiankach je známy hlavne ako letné sídlo československých prezidentov. Túto tradíciu založil práve Masaryk, ktorý sem prichádzal každoročne, v auguste a septembri. Menej často do Topoľčianok chodievali prezidenti Eduard Beneš, Jozef Tiso, Klement Gottwald či Antonín Zápotocký. Ten v roku 1951 daroval zámok Revolučnému odborovému hnutiu. Vo vlastníctve odborov je zámok dodnes. Podľa Holej siaha história topoľčianskeho zámku hlboko do minulosti. "Prvá písomná zmienka je z roku 1293. Vtedy tu žil rod Topoľčianskych. Od roku 1618 tu žili Rákociovci, ktorí zámok aj prestavali do tej dnešnej podoby. Vtedy vznikli tri renesančné krídla, v ktorých je dnes hotelová časť. Potom tu žili Keglevičovci. Tí prestavali v 19. storočí predné krídlo do jeho klasicistickej podoby. Od roku 1890 tu ešte žili Habsburgovci, až do roku 1918. Vtedy Zámok Topoľčianky prešiel do vlastníctva štátu a odvtedy sú Topoľčianky veľmi známe ako letné sídlo československých prezidentov," hovorí Holá.
Biela pani
Zaujímavosťou zámku je aj Biela pani, ktorú tu vraj videlo viacero návštevníkov i zamestnancov. Údajne sa prechádza po arkádach a okolo zámockej kaplnky, čo je jej obľúbené miesto. Biela pani je vlastne grófka Alžbeta Rákociová, ktorá bola vydatá za Adama Erdödyho. Ten padol v boji s Turkmi. Neskôr sa vydala za jeho brata, toto manželstvo však nebolo šťastné. Alžbeta tak stále chodí po arkádach a dúfa, že stretne svoju lásku. Podľa Holej ide o legendu, ako však zdôraznila, je pravdou, že v zámku sa stále dejú zvláštne veci. "Ja som zažila to, že spadol obraz v múzeu. Nikto tam nebol, ani klinec z neho som nenašla. Jednoducho bol spadnutý dole. Zhodou okolností to bol obraz Odpočívajúci amor. Potom sa mi pred niekoľkými rokmi stalo, že som počula, ako odbili hodiny, ktoré nikto nenaťahuje. Bežne tu počuť kroky, hlavne v noci. Recepční, ktorí mali nočnú službu, počuli zvuky, akoby na nádvorí niekto lial vodu, počuť odtiaľ erdžanie koní a živý ruch. Tí, čo videli Bielu pani, hovoria, že bola drobnej postavy s čiernymi vlasmi. Tak vyzerala aj Alžbeta Rákociová," hovorí s úsmevom Holá.
Okrem mystickej atmosféry a zaujímavých historických expozícií ponúka Zámok v Topoľčiankach turistom aj možnosť stravovania, výlety na kočoch do okolia a ubytovanie. Celkovo tu je viac ako 40 izieb. Medzi nimi aj tri prezidentské apartmány. "Je to veľký prezidentský apartmán, malý prezidentský apartmán a Alicin apartmán pomenovaný po dcére prezidenta Masaryka. Vo veľkom apartmáne je ešte pôvodná posteľ, v ktorej spával Masaryk a dnes na nej ľudia môžu opäť spávať. Takisto je zariadený pôvodným nábytkom Alicin apartmán, kde je veľmi pekná biela rokoková spálňa," dodáva Žikavská.
