Kraj sa usiluje spoplatnením spoločných priestorov v ZSS získať dodatočné zdroje na poskytovanie sociálnych služieb.
Autor TASR
Nitra 24. marca (TASR) – Klienti v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) si od 1. apríla za svoj pobyt priplatia. Krajskí poslanci dnes na svojom rokovaní schválili znenie všeobecne záväzného nariadenia, podľa ktorého budú klienti ZSS platiť nielen za ubytovaciu plochu, ale aj za spoločné priestory. Podľa slov vedúcej Odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu NSK Miluši Budayovej novela zákona o sociálnych službách dáva možnosť spoplatniť spoločné priestory.
„To znamená jedáleň, chodby, po ktorých ľudia chodia... Tieto sa vykurujú, tieto sa upratujú, tieto sa vyzdobujú a tak ďalej. Doteraz spoplatnené neboli. Teraz klienti zaplatia 0,30 eur na deň. Je to vlastne paušál, takže v priemere by to malo byť takých deväť, najviac do desať eur mesačne. Ale pripomínam, že zaplatí len ten, kto na to má. Kto na to nemá, tak nezaplatí, lebo je chránený zákonom,“ hovorí Budayová.
Kraj sa usiluje spoplatnením spoločných priestorov v ZSS získať dodatočné zdroje na poskytovanie sociálnych služieb. Ako pripomenula Budayová, novela zákona o sociálnych službách sa negatívne prejaví v rozpočte NSK, pretože okrem iného zvyšuje ochranu príjmu klientov pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu. Kým doteraz muselo ľuďom bývajúcim v ZSS zostať z ich príjmu po zaplatení poplatkov minimálne 20 percent zo sumy životného minima, od 1. júla im musí zostať 25 percent. Kraju tak môže stúpnuť počet klientov zariadení sociálnych služieb, ktorí za služby kvôli nízkym príjmom nebudú platiť vôbec, prípadne iba čiastočne.
„NSK už dnes eviduje vysoké pohľadávky za takýchto klientov. To znamená, že ak občan nemá príjem, z ktorého by uhrádzal poplatky za sociálne služby a nemá ani deti, ktoré by platili za neho, tak je v zariadení bez toho, aby platil. Máme 3351 prijímateľov sociálnych služieb a presne tretina uhrádza poplatky čiastočne, alebo vôbec. Máme vymožiteľné pohľadávky vo výške 400.000 eur a nevymožiteľné za vyše 200.000 eur,“ vysvetľuje Budayová.
Podľa predsedu NSK Milana Belicu žiadne zvyšovanie poplatkov nie je populárne, tento krok však bol nutný, aby kraj získal na sociálnu starostlivosť ďalšie zdroje. „Ja by som bol najradšej, keby sme to nemuseli robiť. Treba si však uvedomiť, že kraj prevádzkovaním a dotovaním sociálnych služieb dáva financie zo svojho rozpočtu aj obyvateľom iných krajov. V našich zariadeniach sociálnych služieb máme veľa klientov z Bratislavského kraja, z Trnavského a z iných krajov. Dokonca teraz dochádza v niektorých prípadoch aj k takej „sociálnej turistike“, keď aj z iných štátov niektorí prichádzajú do týchto zariadení a tu si môžu potom dovoliť nadštandard. Umožňujú to diery v zákone,“ hovorí Belica. Ako zdôraznil, zvýšenie mesačných nákladov klientov ZSS o deväť až desať eur mesačne sa nedotkne každého. „Keď ten človek nemá na to, aby mohol zaplatiť za tú službu, tak nikdy sme mu nepovedali, že tam nemôže byť, alebo že nedostane obed. Čiže to nie je o nejakej asociálnej politike kraja,“ dodal Belica.
„To znamená jedáleň, chodby, po ktorých ľudia chodia... Tieto sa vykurujú, tieto sa upratujú, tieto sa vyzdobujú a tak ďalej. Doteraz spoplatnené neboli. Teraz klienti zaplatia 0,30 eur na deň. Je to vlastne paušál, takže v priemere by to malo byť takých deväť, najviac do desať eur mesačne. Ale pripomínam, že zaplatí len ten, kto na to má. Kto na to nemá, tak nezaplatí, lebo je chránený zákonom,“ hovorí Budayová.
Kraj sa usiluje spoplatnením spoločných priestorov v ZSS získať dodatočné zdroje na poskytovanie sociálnych služieb. Ako pripomenula Budayová, novela zákona o sociálnych službách sa negatívne prejaví v rozpočte NSK, pretože okrem iného zvyšuje ochranu príjmu klientov pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu. Kým doteraz muselo ľuďom bývajúcim v ZSS zostať z ich príjmu po zaplatení poplatkov minimálne 20 percent zo sumy životného minima, od 1. júla im musí zostať 25 percent. Kraju tak môže stúpnuť počet klientov zariadení sociálnych služieb, ktorí za služby kvôli nízkym príjmom nebudú platiť vôbec, prípadne iba čiastočne.
„NSK už dnes eviduje vysoké pohľadávky za takýchto klientov. To znamená, že ak občan nemá príjem, z ktorého by uhrádzal poplatky za sociálne služby a nemá ani deti, ktoré by platili za neho, tak je v zariadení bez toho, aby platil. Máme 3351 prijímateľov sociálnych služieb a presne tretina uhrádza poplatky čiastočne, alebo vôbec. Máme vymožiteľné pohľadávky vo výške 400.000 eur a nevymožiteľné za vyše 200.000 eur,“ vysvetľuje Budayová.
Podľa predsedu NSK Milana Belicu žiadne zvyšovanie poplatkov nie je populárne, tento krok však bol nutný, aby kraj získal na sociálnu starostlivosť ďalšie zdroje. „Ja by som bol najradšej, keby sme to nemuseli robiť. Treba si však uvedomiť, že kraj prevádzkovaním a dotovaním sociálnych služieb dáva financie zo svojho rozpočtu aj obyvateľom iných krajov. V našich zariadeniach sociálnych služieb máme veľa klientov z Bratislavského kraja, z Trnavského a z iných krajov. Dokonca teraz dochádza v niektorých prípadoch aj k takej „sociálnej turistike“, keď aj z iných štátov niektorí prichádzajú do týchto zariadení a tu si môžu potom dovoliť nadštandard. Umožňujú to diery v zákone,“ hovorí Belica. Ako zdôraznil, zvýšenie mesačných nákladov klientov ZSS o deväť až desať eur mesačne sa nedotkne každého. „Keď ten človek nemá na to, aby mohol zaplatiť za tú službu, tak nikdy sme mu nepovedali, že tam nemôže byť, alebo že nedostane obed. Čiže to nie je o nejakej asociálnej politike kraja,“ dodal Belica.