Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Olympijské hry

Cisár Naruhito slávnostne otvoril Hry XXXII. olympiády v Tokiu

Na snímke japonský cisár Naruhito hovorí počas otváracieho ceremoniálu XXXII. letných olympijských hier 23. júla 2021 na Olympijskom štadióne v Tokiu. Foto: TASR/AP

Stalo sa tak v piatok 23. júla o 23.14 h miestneho času, čiže o 16.14 SELČ.

Tokio 23. júla (TASR) - Japonský cisár Naruhito slávnostne otvoril Hry XXXII. olympiády v Tokiu. Stalo sa tak v piatok 23. júla o 23.14 h miestneho času, čiže o 16.14 SELČ. "Týmto považujem olympijské hry v Tokiu za otvorené," vyhlásil 61-ročný Naruhito.

Cisár nadviazal na rodinnú tradíciu. Jeho otec Akihito slávnostne otvoril ZOH 1998 v Nagane, starý otec Hirohito zasa OH 1964 v Tokiu aj ZOH 1972 v Sappore.

Slávnostnej formulke predchádzal bohatý sprievodný program na Olympijskom štadióne v Tokiu. Najočakávanejší moment, zapálenie olympijského ohňa, sa udial o 16.48 SELČ a jeho autorkou bola japonská tenistka a štvornásobná grandslamová víťazka Naomi Osaková. Pochodeň s ohňom jej odovzdali traja chlapci a tri dievčatá, reprezentujúci budúcnosť japonského športu. Osaková ako posledná členka štafety následne vystúpila po 22 schodoch ku konštrukcii a slávnostne zapálila oheň.
Na snímke vztýčenie japonskej vlajky počas otváracieho ceremoniálu XXXII. letných olympijských hier na Olympijskom štadióne 23. júla 2021 v Tokiu.
Foto: TASR/AP

Na rozdiel od predošlých otvorení hier nebol otvárací ceremoniál o rok odložených OH v Tokiu taký megalomanský. V hľadisku pre 68.000 divákov bolo len niekoľko stoviek ľudí - členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV), čestných hostí, politických lídrov krajín a zástupcov sponzorov. Program sa začal videom, ktoré mapovalo cestu od vyhlásenia Tokia za usporiadateľské mesto až po otvorenie OH. Nechýbala zmienka o celosvetovej pandémii koronavírusu a pohľady na prázdne ulice Tokia. Potom prebehlo odpočítavanie, ktoré vyústilo v ohňostroj nad štadiónom. Program spestrili tanečné vystúpenia, chýbali však masové choreografie známe z predchádzajúcich hier, tanečníci a herci tvorili skôr menšie zoskupenia. Následne bola na štadióne vztýčená japonská vlajka, na štadión ju priniesla šestica oblečená v červených sakách a bielych nohaviciach. Ďalšia časť programu pripomenula OH 1964, ktoré sa takisto konali v japonskej metropole. Nasledovalo tradične defilé jednotlivých výprav. Ako 92. v poradí vyšla na plochu slovenská výprava. Slovenskú vlajku spoločne poniesli strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a vodný slalomár Matej Beňuš. Na záver vyšli na plochu reprezentanti usporiadateľskej krajiny. V súlade s platnými opatreniami mali všetci športovci pri prechode štadiónom nasadené rúška.

"Otvárací ceremoniál som si užila v rámci možností," uviedla pre portál olympic.sk Rehák Štefečeková: "Prežili sme veľmi dobrý čas počas celého odchodu z Olympijskej dediny – mali sme spoločné fotenie, spolu sme išli autobusom na štadión, a aj čakanie na štadióne bolo veľmi príjemné. Výborne sme sa zabavili ako kolektív a myslím si, že na olympiáde máme veľmi dobrý kolektív. Vlajku sme s Maťom dostali do rúk asi päťdesiat metrov pred príchodom na štadión. Vtedy sme ešte stále nevedeli, ako to má fungovať s nesením zástavy, keďže sme ju mali niesť obaja. Ale myslím si, že sme to celkom dobre zvládli. Bolo však trošku smutné, že keď sme vošli na štadión, okrem dobrovoľníkov v strede tam neboli žiadni diváci. Predstavila som si, že tribúny mohli hučať, ako si to pamätám z olympiády v Pekingu. Ale teraz je pre mňa už úplne jasné, že olympijské hry sa začali a že sme tu na to, aby sme predviedli zo seba to najlepšie." Byť opäť na slávnostnom otvorení OH bol krásny zážitok aj pre Beňuša: "Ale škoda, že tam nemohli byť diváci, bol by to väčší zážitok pre všetkých – nás športovcov, divákov v hľadisku, aj pred televíznymi obrazovkami. Ale samozrejme, bola to pre mňa obrovská česť a neopísateľný zážitok, že som mohol byť vlajkonosičom."
Vlajkonosiči slovenskej výpravy - strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a vodný slalomár Matej Beňuš počas otváracieho ceremoniálu XXXII. letných olympijských hier na Olympijskom štadióne 23. júla 2021 v Tokiu.
Foto: TASR - Michal Svítok

Na záver nástupu národov predstavili nový slogan OH, do ktorého pribudlo jedno slovo, nové motto znie "Rýchlejšie, vyššie, silnejšie - spoločne". Heslo "spoločne dokážeme viac" sa nieslo aj ďalším priebehom ceremoniálu. Olympijský sľub vzápätí prednieslo šesť osobností, za zvukov svetoznámej piesne Imagine od Johna Lennona bola nad štadión premietnutá dronovou projekciou planéta Zem. Slovu sa potom ujala šéfka organizačného výboru OH 2020 Seiko Hašimotová. "Chcela by som vyjadriť rešpekt pred všetkými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí pomohli zvládať pandémiu, a poďakovať sa všetkým obyvateľom Japonska, MOV a japonskej vláde. Všetci tvrdo pracovali na tom, aby sa mohli hry uskutočniť," povedala Hašimitová a zdôraznila poslanie hier ako symbolu nového začiatku po pandémii: "Je čas ukázať skutočnú silu športu."

Šéf MOV Thomas Bach takisto vyjadril obdiv usporiadateľom za ich úsilie, nezabudol sa poďakovať lekárom a všetkým zdravotníkom, ktorí bojovali a stále bojujú s pandémiou. "Dnes je to moment nádeje. Áno, je to úplne odlišné od toho, čo sme očakávali, ale nechajte nás vážiť si tento moment. Sme v tom všetci spolu, všetci športovci pod jednou strechou olympijskej dediny. V tom je unikátna sila športu - je to odkaz mieru, odolnosti, vytrvalosti, dáva nám to nádej pri spoločnej budúcej ceste. Potrebujeme viac solidarity v spoločnosti, solidarity vo význame pomoci, starostlivosti, bez diskriminácie. Spoločne sme silnejší," vyhlásil Bach. Ceremoniál vyvrcholil slávnostným otvorením, vztýčením olympijskej vlajky a zapálením olympijského ohňa.
Na snímke prázdne divácke sedačky počas slávnostnej prehliadky reprezantantov jednotlivých krajín v rámci otváracieho ceremoniálu na XXXII. letných olympijských hrách v Tokiu, 23. júla 2021.
Foto: TASR - Michal Svítok

Ešte pred začiatkom ceremoniálu sa pred štadiónom i tokijskou radnicou zišli skupiny odporcov hier, ktorí žiadali ich zrušenie. Poukazovali na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v krajine a možné riziká. Protestujúcich, ktorí mali transparenty so sloganmi ako "Zrušte olympiádu", "Zhasnite olympijský oheň" či "Globálny zločin proti Japonsku" bolo počuť až na štadióne.