Tokio 22. júla (TASR) - Slovenská kajakárka Eliška Mintálová si užíva svoju premiérovú olympiádu napriek koronavírusovým obmedzeniam a zraneniu, ktoré utrpela v úvode záverečnej prípravy. Pre zlomený palec na nohe sa po olympijskej dedine v Tokiu presúva čo najviac na kolobežke, no pri tréningu ju až tak neobmedzuje a mladá slalomárka verí, že ju nezastaví ani na ceste za úspechom v súťaži.

"Stalo sa mi to na tréningu, už druhý deň som nabúrala do panelu, posunulo ma zadkom pred sedačku a nejako mi tam zvrtlo obe nohy. Pravou som iba narazila, no druhá bola celá vykrútená a nakoniec je z toho trojitá zlomenina palca a ešte aj vykĺbenie," prezradila v mix zóne olympijskej dediny.

Zranenie ju obmedzuje najmä pri chôdzi, v lodi si upravila sedenie a už sa v nej cíti lepšie: "Môže sa to stať hocikomu, treba s tým bojovať, zvykla som si na to. Mám okolo seba skvelý tím, ktorý spravil všetko, aby som mohla pádlovať, za čo som veľmi vďačná. Hlavne svojmu trénerovi, ktorý mi upravoval sedenie v lodi. Vďaka tomu môžem bez nejakej veľkej ujmy v pohode trénovať."

Foto: TASR - Martin Baumann

Svoje premiérové vystúpenie pod piatimi kruhmi absolvuje už v nedeľu, keď je na programe kvalifikácia K1 žien. Mintálová verí, že sa jej vydarí a bude spokojná. "Naladená som veľmi dobre a na kanáli sa mi jazdí super. Noha ma už tak nebolí, dá sa to vydržať. Som predsa na olympiáde a dám do toho maximum. Už sa veľmi teším na preteky a neviem sa toho dočkať. Rada by som predviedla kvalitné jazdy bez nejakých hlúpostí. Je to náročný kanál, dajú sa tam urobiť obrovské chyby. Myslím si, že ak pôjdeme takú priemernú jazdu, môžem pomýšľať na veľký výsledok," zaželala si.

Olympiáda je snom každého športovca, tá tokijská je však špecifická, keďže sa odohráva počas pandémie koronavírusu a športovci musia dodržiavať množstvo opatrení. Medzi nimi aj zákaz pohybu po mimo dediny a svojho športoviska. Mintálová tak prišla o možnosť fandiť svojím krajanom, spoznať krásy Tokia či miestnu kultúru. Športový sviatok si napriek tomu snaží čo najviac vychutnať: "Veľmi si to užívam. Je to pre nás také spestrenie po tej karanténe, čo sme boli iba na hoteli, to bola fakt psychiatria. Hotel, kanál, ísť sa najesť a nič viac. Tu sa môžeme aspoň trochu hýbať, pozrieť nejaké obchodíky. I keď nemôžem behať, aspoň som si požičala kolobežku a na nej sa presúvam všade, kde sa dá."

Na piatkový otvárací ceremoniál sa však nebude dať a tak oň s najväčšou pravdepodobnosťou príde. "Asi nepôjdem, aby som nenamáhal tú nohu, pretože, keď dlho chodím, tak ma to bolí. Ale budem to aspoň pozerať. Trochu ma to mrzí, ale prednejšie sú preteky, na to som predsa tu," dodala.