Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Názor by si mohla spraviť už o tri roky, keď sa uskutočnia hry v Paríži.
Autor TASR
Tokio 29. júla (TASR) – Vo finále to napokon nevyšlo podľa predstáv, ale 9. miesto pri premiére v tejto fáze na vrcholnom podujatí a hneď priamo na olympiáde treba brať ako pekný úspech. Tak hodnotila svoje premiérové vystúpenie pod piatimi kruhmi slovenská vodná slalomárka Monika Škáchová.
Talentovaná reprezentantka v disciplíne C1 žien, ktorá mala v Tokiu olympijskú premiéru, si splnila základný cieľ postupom z kvalifikácie. Nadviazala naň v semifinále, keď napriek eskimákovi v závere trate prekĺzla do boja o medaily. Dostala sa doň z posledného desiateho miesta, ktoré chcela vo finále ešte vylepšiť. Nakoniec sa jej to podarilo len o jednu priečku.
„Posledná jazda nevyšla podľa predstáv a nie som s ňou spokojná, ale som veľmi šťastná, že som mohla štartovať vo finále. Zobrala som to tak, že každý výsledok, ktorý bude, bude perfektný. Aj keď som rozmýšľala nad nejakým 5., možno 8. miestom, pretože som vedela, že dievčatá, ktoré sú so mnou vo finále sú omnoho lepšie, staršie aj skúsenejšie, nevyšlo to. Ale už len to, že som bola vo finále, je super," povedala po pretekoch.
Spokojnejšia bola nakoniec so semifinálovou jazdou, ktorá nebyť eskimáckeho obratu v samom závere mohla byť o vyše osem sekúnd rýchlejšia: „Určite bola lepšia, aj prejazdy cez náročné valce som zvládla istejšie. Mala som jeden trestný dotyk, ktorý ani neviem, kde presne bol. Vo finále som ťukla bokom prilby hneď druhú bránu a neskôr nasledovali ďalšie dva dotyky."
Má tak za sebou neoceniteľnú skúsenosť, ktorá mladej pretekárke môže pomôcť v ďalšej kariére: „Myslím si, že áno. Z každej jazdy na olympiáde si beriem ponaučenie a verím, že ma to posunie ďalej."
Svoje prvé hry si užila, i keď ich výrazne poznačila pandémia koronavírusu, ktorá z tribún vyhnala divákov a športovci sa mohli pohybovať len vo vyhradených priestoroch. Škáchová si však nenechala ujsť otvárací ceremoniál, ktorý ju nadchol.
„Aj keď bol štadión bez divákov, tak som mala zimomriavky už len z toho, koľko tam bolo ľudí a aký spravili program. Veľmi som si to užívala. Bohužiaľ, nemôžu byť žiadni diváci, ale ešte som nebola na žiadnej inej olympiáde, aby som to mohla porovnať," uviedla.
Názor by si mohla spraviť už o tri roky, keď sa uskutočnia hry v Paríži. „Myslím si, že by to bolo lákadlo, ale ešte som ani nemala čas myslieť na Paríž."
Talentovaná reprezentantka v disciplíne C1 žien, ktorá mala v Tokiu olympijskú premiéru, si splnila základný cieľ postupom z kvalifikácie. Nadviazala naň v semifinále, keď napriek eskimákovi v závere trate prekĺzla do boja o medaily. Dostala sa doň z posledného desiateho miesta, ktoré chcela vo finále ešte vylepšiť. Nakoniec sa jej to podarilo len o jednu priečku.
„Posledná jazda nevyšla podľa predstáv a nie som s ňou spokojná, ale som veľmi šťastná, že som mohla štartovať vo finále. Zobrala som to tak, že každý výsledok, ktorý bude, bude perfektný. Aj keď som rozmýšľala nad nejakým 5., možno 8. miestom, pretože som vedela, že dievčatá, ktoré sú so mnou vo finále sú omnoho lepšie, staršie aj skúsenejšie, nevyšlo to. Ale už len to, že som bola vo finále, je super," povedala po pretekoch.
Spokojnejšia bola nakoniec so semifinálovou jazdou, ktorá nebyť eskimáckeho obratu v samom závere mohla byť o vyše osem sekúnd rýchlejšia: „Určite bola lepšia, aj prejazdy cez náročné valce som zvládla istejšie. Mala som jeden trestný dotyk, ktorý ani neviem, kde presne bol. Vo finále som ťukla bokom prilby hneď druhú bránu a neskôr nasledovali ďalšie dva dotyky."
Má tak za sebou neoceniteľnú skúsenosť, ktorá mladej pretekárke môže pomôcť v ďalšej kariére: „Myslím si, že áno. Z každej jazdy na olympiáde si beriem ponaučenie a verím, že ma to posunie ďalej."
Svoje prvé hry si užila, i keď ich výrazne poznačila pandémia koronavírusu, ktorá z tribún vyhnala divákov a športovci sa mohli pohybovať len vo vyhradených priestoroch. Škáchová si však nenechala ujsť otvárací ceremoniál, ktorý ju nadchol.
„Aj keď bol štadión bez divákov, tak som mala zimomriavky už len z toho, koľko tam bolo ľudí a aký spravili program. Veľmi som si to užívala. Bohužiaľ, nemôžu byť žiadni diváci, ale ešte som nebola na žiadnej inej olympiáde, aby som to mohla porovnať," uviedla.
Názor by si mohla spraviť už o tri roky, keď sa uskutočnia hry v Paríži. „Myslím si, že by to bolo lákadlo, ale ešte som ani nemala čas myslieť na Paríž."
