Bratislava 9. septembra (TASR) - Slovenskí paralympionici vybojovali na hrách v Tokiu jedenásť kovov. Dvadsaťsedem súťažiacich v ôsmich športoch získalo päť zlatých, dve strieborné a štyri bronzové medaily a v celkovej bilancii krajín skončilo Slovensko na 26. mieste spoločne s Belgickom. Slováci takmer napodobnili výsledok z Ria de Janeiro, kde si pripísali tiež jedenásť kovov vrátane piatich zlatých medailí, no o jedno striebro viac.

Aj vzhľadom na pandemické podmienky a veľkosť výpravy bol prezident Slovenského paralympijského výboru (SPV) Ján Riapoš spokojný: "V prvom rade by som chcel poďakovať Japonsku a tamojšej vláde. Napriek zložitej situácii nezložili zbrane a pripravili nádherné olympijské i paralympijské hry. Chcel by som vyzdvihnúť, že sme splnili základný cieľ, a to, že výprava sa bezpečne vrátila. Máme v Tokiu ešte vedúcich výpravy, ktorí sa vrátia na Slovensko v piatok. Výbornou správou je, že nikto z našich športovcov nebol ohrozený koronavírusovou infekciou."

Najúspešnejším Slovákom v Tokiu bol boccista Samuel Andrejčík, ktorý získal dve zlaté medaily. Najprv triumfoval medzi jednotlivcami, potom sa tešil aj v súťaži párov s Michaelou Balcovou a náhradníkom Martinom Strehárskym. Najviac pódiových umiestení vybojoval paracyklista Jozef Metelka, ktorý získal do zbierky tri medaily. V stíhačke na 4 km obhájil zlato, v časovke bol strieborný, keď zlato vyjazdil ďalší Slovák Patrik Kuril, a bronz pridal na dráhe v šprinte na kilometer. Štvrtú zlatú medailu vo svojej kariére získala parastrelkyňa Veronika Vadovičová, čím vyrovnala rekord Riapoša. Dočkala sa v záverečný deň, keď triumfovala v disciplíne ľubovoľná malokalibrovka. Striebornú medailu pridala do zbierky Alena Kánová v parastolnom tenise a ozdobila si svoju šiestu účasť na PH. Bronzovú medailu vybojoval aj paraatlét Marián Kuřeja v hode kuželkou.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

"Aj keď to boli o rok preložené hry, športovci preukázali veľmi vysokú výkonnosť. Chcel by som upriamiť pozornosť odbornej verejnosti, sústredíme sa skôr na medaily, ale menej si všímame výkon. Obzvlášť v paralympizme, keď pretrváva názor, že nemáme konkurenciu. Pevne verím, že Tokio je veľký míľnik v búraní predsudkov. Keď si porovnáte Jozefa Metelku, nenájdete na Slovensku lepší výkon u športovca, nielen paralympionika, ale u všetkých dráhových cyklistov," zhodnotil Riapoš, ktorý na svojej siedmej paralympiáde vybojoval s Martinom Ludrovkým bronz v súťaži družstiev v parastolnom tenise.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Popri radosti z úspechu však Riapoš neopomenul ani večnú tému, športovú infraštruktúru. Pripomenul, že bez nej bude náročné nadviazať na úspechy z minulosti. Aj preto SPV spolupracuje so Slovenským olympijským a športovým výborom (SOŠV). Príkladom je aj projekt Tokio 2020, ktorý zastrešoval OH i PH: "Tento projekt je komunikovaný ako dve samostatné akcie, ale je to spoločný projekt. A práve toto zbližovanie prináša aj ovocie. Nielen v podobe získaných medailí, ale aj v diskusii, aby sme menili slovenský šport. Chýba nám systémový prvok riešenia športu a ak sa dnes tešíme z medailí, tak je to skôr individuálny úspech. Vidíme to najmä v atletike či plávaní. Máme tam obrovské medzery a nie tým, že by SPV či SOŠV zle pracoval, ale skôr chýbajúcou infraštruktúrou."