Tokio 27. júla (TASR) - Pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro spolu oslavovali olympijské medaily. Peter Škantár so svojím bratrancom Ladislavom sa tešili zo zlata v C2, Matej Beňuš pridal striebro v C1. V Tokiu si chceli úspech zopakovať už v pozícii tréner - zverenec, namiesto medailovej radosti však prišlo sklamanie. Beňušovi sa nepodarilo zopakovať suverénny výkon z kvalifikácie a musel sa uspokojiť so 6. miestom.

Peter Škantár už nemohol pokračovať pod piatimi kruhmi v pozícii aktívneho športovca, keďže Medzinárodný olympijský výbor vyradil z tokijského programu disciplínu C2. Presedlal tak na trénerskú kariéru a pod "svoje krídla" si vzal práve Beňuša. Spolu sa prebojovali na olympijské hry v internej slovenskej kvalifikácii a Beňuš patril v Tokiu k ašpirantom na cenné kovy. V rozjazde jasne triumfoval, no na druhý deň na náročnejšej trati sa mu to nepodarilo. Vo finále rozhodli menšie chyby, a keď chcel následne dobehnúť stratu, prišiel dotyk na 19. bránke. Bez neho by mu čas stačil na bronz.

"Musím priznať, že vo finále to nebol ideál. Myslím si, že tieto jazdy vôbec neodzrkadľovali to, čo mal Maťo natrénované a čo dokázal zajazdiť. V kariére športovca sa však stávajú aj takéto veci. Je mi to vážne ľúto z Maťovho hľadiska, pretože tomu obetoval strašne veľa, urobili sme kus dobrej roboty smerom k olympiáde a keď to potom nevyjde, tak to veľmi mrzí," povedal Peter Škantár.

Pred štartom mali obaja dobrý pocit a tréner očakával, že jeho zverenec zabojuje o ďalší olympijský kov: "Maťo mi hovoril, že sa cítil úplne super aj na štarte. Ani presne neviem povedať, v čom bol problém. Prišlo to asi v 15. bráne v nájazde a tam sa to začalo tak trochu kaziť. Možno dal trošičku vyššie špicu lode a neodrazil sa od valca tak, ako chcel. Vysunulo ho to a vedel, že už stráca. Potom to chcel dobehnúť v ďalšej kombinácii a prišiel dotyk. Vzhľadom na výsledky už môžem povedať, že škoda práve toho ´ťuku´. Vo finále nakoniec stačilo ísť čisto, ale v športe sa nehrá na ale..."

Podľa Škantára Beňušovi úplne nesadla pondelňajšia trať, ktorá bola dosť zavretá a na valci v strednej pasáži mali problémy takmer všetci finalisti. "Zmenili sa všetky prejazdy. Nedalo sa tam vyniknúť v tých pravých protivodách, kde je Maťo naozaj veľmi dobrý. Všetko to bolo o prejazdoch valcami a dá sa povedať, že také pozasekávané. Nechceme sa však vyhovárať. Museli sme sa popasovať s takou traťou, aká bola, ale nešlo to. Je to predsa len olympiáda, možno tam bol nejaký vnútorný psychický tlak, aj keď Maťo sa s tým vie vždy vynikajúco vyrovnať. Na to by som sa asi ani nepozeral. Jednoducho sa tam stali chyby a chýbalo to športové šťastie."

Bývalý reprezentant verí, že spolupráca bude pokračovať aj v ďalšom období, najbližší cieľ sú domáce majstrovstvá sveta v Čunove (21. až 26. septembra) a potom by to mala byť olympiáda v Paríži. Tá je na programe už o tri roky. "Uvidíme, čo prinesie čas, ale verím, že spolupráca bude pokračovať. Teraz sa chceme pripraviť na Čunovo. Verím, že sa MS uskutočnia a budeme tam v najlepšej forme. Ďalší hlavný cieľ je Paríž aj v Maťovom podaní a možno tam aj odčiniť tento neúspech," odpovedal na otázku TASR.

Peter Škantár si tak už vyskúšal olympiádu v pozícii športovca aj trénera, veľký rozdiel v tom však nevidí: "Taký vnútorný tlak je približne rovnaký, či ako športovec alebo tréner, chcete uspieť a to prináša nervozitu."

"Pandemické" hry so sebou priniesli množstvo obmedzení, ktoré dopadajú aj na prípravu športovcov, podľa Škantára však organizátori, aspoň tí v slalomárskom kanáli Kasai, odviedli skvelú prácu a zaslúžia si obdiv. Mrzí ho však neprítomnosť divákov: "Je to škoda. Sú športovci, ktorým to zviaže ruky, a takí, ktorých to dokáže povzbudiť a hnať dopredu. Myslím si, že dnes by všetci pretekári chceli, aby boli tribúny plné a mali podporu. Vtedy to vyzerá úplne inak. Preteky sú práve o divákoch, lebo im ukazujete to, čo vo vás je."