Olympijské hry dorazili do Paríža v zložitej politickej situácii v krajine a pod hrozbou bezpečnostných útokov či protestov, ktoré môžu narušiť priebeh športového sviatku.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) - Olympijské hry dorazili do Paríža v zložitej politickej situácii v krajine a pod hrozbou bezpečnostných útokov či protestov, ktoré môžu narušiť priebeh športového sviatku. Problémom "najzelenších" hier v histórii bola dlho aj kvalita vody v rieke Seina, no zdá sa, že tú sa na poslednú chvíľu podarilo organizátorom pozdvihnúť.
Sedemročná cesta parížskej olympiády od úspechu jej kandidatúry v roku 2017 vyvrcholí v piatok ambicióznym otváracím ceremoniálom, ktorý sa uskutoční na Seine a Trocadére neďaleko Eiffelovej veže. Nebola to však prechádzka "ružovou záhradou" a organizátori čelili viacerým problémom i výzvam. Od zvýšených nákladov, ktoré presiahli pôvodný rozpočet o približne dve miliardy eur, cez vyšetrovanie korupcie, politickú nestabilitu a bezpečnostné hrozby.
Organizačný výbor v roku 2019 odhadol náklady na podujatie na približne sedem miliárd eur, no tie sa nakoniec vyšplhajú nad deväť miliárd. Ich zvýšenie ovplyvnila pandémia koronavírusu, vysoká inflácia i dopady ruskej vojny na Ukrajine. Najvyšší predstavitelia francúzskej kandidatúry však tvrdia, že ich hry aj napriek tomu patria medzi tie úspornejšie v uplynulých dvoch dekádach a mali by byť približne o štvrtinu lacnejšie, ako stála o rok posunutá olympiáda v Tokiu. "Tento rozpočet je pravdepodobne najviac kontrolovaný v histórii olympijských hier a najobmedzenejší za 20 rokov," povedala v máji pre AFP ministerka športu Amelie Oudeová-Casterová.
Krátko pred štartom hier zasiahla krajinu politická patová situácia. Prezident Emmanuel Macron v júni po oznámení predbežných výsledkov eurovolieb vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb. Reagoval tým na zdrvujúcu prehru svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách zdolalo krajne pravicové Národné združenie (RN). V predčasných parlamentných voľbách 7. júla však zvíťazila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) pred centristickou koalíciou Macrona Spolu (ENS) a Národným združením. Žiadna skupina ale nezískala absolútnu väčšinu a krajina sa tak rozdelila na tri politické tábory s rozdielnymi názormi. "Voľby boli iracionálne rozhodnutie, ktoré spôsobilo úplnú blokádu. Zostanú ľudia pokojní, pretože sa blíži olympiáda? Nie som si tým istá," povedala pre New York Times bývalá ministerka zdravotníctva a sociálnych vecí Marisol Touraineová.
Narážala tak na možné protesty, s ktorými majú vo Francúzsku bohaté skúsenosti a mohli by ovplyvniť organizáciu olympiády. Momentálne "panuje" dočasná vláda premiéra Gabriela Attala, ktorý podal demisiu, no zostáva v úrade do vymenovania nového kabinetu. Dočasná vláda však bude mať na starosti iba bežný chod krajiny, nebude môcť predkladať návrhy zákonov ani prijímať zásadné zmeny. Jej úlohou je taktiež zabezpečiť riadny chod olympiády v Paríži.
Ďalšou bezpečnostnou hrozbou sú teroristické útoky počas veľkolepého otváracieho ceremoniálu na Seine. Sledovať ho bude 300-tisíc divákov so vstupenkou z tribún a na brehoch rieky, ďalších 200-tísic z apartmánov s výhľadom na rieku. Na udalosť bude dohliadať až 45.000 príslušníkov francúzskych bezpečnostných síl, v pohotovosti budú aj protidronové systémy či špeciálne kybernetické opatrenia a aj približne 2-tisíc príslušníkov zahraničných bezpečnostných zložiek. Organizátori sú v prípade akútnej bezpečnostnej hrozby pripravení presunúť otvárací ceremoniál. Jeden z plánov je usporiadať ho na Stade de France. Francúzske orgány však momentálne neevidujú žiadne dôvody na poplach. "Pokiaľ vieme, neexistuje žiadna významná hrozba pre bezpečnosť olympijských hier," vyhlásil ministra vnútra Gérald Darman pre Le Journal du Dimanche.
Organizátori sa pri kandidatúre zaviazali, že prinesú "najzelenšiu" olympiádu v histórii a znížia emisie uhlíka na polovicu v porovnaní s priemerom Londýna 2012 a Ria 2016. Jeden z cieľov "zelených" hier bolo aj zlepšenie kvality vody v Seine, kde sa uskutočnia súťaže v diaľkovom plávaní a triatlone. To sa im dlho nedarilo. Skúšobné podujatia v roku 2023 museli zrušiť pre problém s kanalizáciou a v mesiacoch pred začiatkom hier v roku 2024 rieka neprechádzala povinnými testami na bakteriálne hladiny. Organizátori tak v polovici júla pripustili, že existujú pohotovostné plány, ktoré počítajú s presunutím diaľkového plávania a z triatlonu by sa stal len duatlon. Parížska radnica však dva týždne pred štartom hier oznámila, že Seina bola počas väčšiny z dvanástich dní dostatočne čistá a dostala sa do prijateľných limitov počas štyroch po sebe nasledujúcich dní. Ministerka športu Amélie Oudéa-Castéra si deň na to v rieke zaplávala a minulý týždeň ju nasledovali aj starostka mesta Anne Hidalgová spolu so šéfom organizátorov Tonym Estanguetom.
Sedemročná cesta parížskej olympiády od úspechu jej kandidatúry v roku 2017 vyvrcholí v piatok ambicióznym otváracím ceremoniálom, ktorý sa uskutoční na Seine a Trocadére neďaleko Eiffelovej veže. Nebola to však prechádzka "ružovou záhradou" a organizátori čelili viacerým problémom i výzvam. Od zvýšených nákladov, ktoré presiahli pôvodný rozpočet o približne dve miliardy eur, cez vyšetrovanie korupcie, politickú nestabilitu a bezpečnostné hrozby.
Organizačný výbor v roku 2019 odhadol náklady na podujatie na približne sedem miliárd eur, no tie sa nakoniec vyšplhajú nad deväť miliárd. Ich zvýšenie ovplyvnila pandémia koronavírusu, vysoká inflácia i dopady ruskej vojny na Ukrajine. Najvyšší predstavitelia francúzskej kandidatúry však tvrdia, že ich hry aj napriek tomu patria medzi tie úspornejšie v uplynulých dvoch dekádach a mali by byť približne o štvrtinu lacnejšie, ako stála o rok posunutá olympiáda v Tokiu. "Tento rozpočet je pravdepodobne najviac kontrolovaný v histórii olympijských hier a najobmedzenejší za 20 rokov," povedala v máji pre AFP ministerka športu Amelie Oudeová-Casterová.
Krátko pred štartom hier zasiahla krajinu politická patová situácia. Prezident Emmanuel Macron v júni po oznámení predbežných výsledkov eurovolieb vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb. Reagoval tým na zdrvujúcu prehru svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách zdolalo krajne pravicové Národné združenie (RN). V predčasných parlamentných voľbách 7. júla však zvíťazila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) pred centristickou koalíciou Macrona Spolu (ENS) a Národným združením. Žiadna skupina ale nezískala absolútnu väčšinu a krajina sa tak rozdelila na tri politické tábory s rozdielnymi názormi. "Voľby boli iracionálne rozhodnutie, ktoré spôsobilo úplnú blokádu. Zostanú ľudia pokojní, pretože sa blíži olympiáda? Nie som si tým istá," povedala pre New York Times bývalá ministerka zdravotníctva a sociálnych vecí Marisol Touraineová.
Narážala tak na možné protesty, s ktorými majú vo Francúzsku bohaté skúsenosti a mohli by ovplyvniť organizáciu olympiády. Momentálne "panuje" dočasná vláda premiéra Gabriela Attala, ktorý podal demisiu, no zostáva v úrade do vymenovania nového kabinetu. Dočasná vláda však bude mať na starosti iba bežný chod krajiny, nebude môcť predkladať návrhy zákonov ani prijímať zásadné zmeny. Jej úlohou je taktiež zabezpečiť riadny chod olympiády v Paríži.
Ďalšou bezpečnostnou hrozbou sú teroristické útoky počas veľkolepého otváracieho ceremoniálu na Seine. Sledovať ho bude 300-tisíc divákov so vstupenkou z tribún a na brehoch rieky, ďalších 200-tísic z apartmánov s výhľadom na rieku. Na udalosť bude dohliadať až 45.000 príslušníkov francúzskych bezpečnostných síl, v pohotovosti budú aj protidronové systémy či špeciálne kybernetické opatrenia a aj približne 2-tisíc príslušníkov zahraničných bezpečnostných zložiek. Organizátori sú v prípade akútnej bezpečnostnej hrozby pripravení presunúť otvárací ceremoniál. Jeden z plánov je usporiadať ho na Stade de France. Francúzske orgány však momentálne neevidujú žiadne dôvody na poplach. "Pokiaľ vieme, neexistuje žiadna významná hrozba pre bezpečnosť olympijských hier," vyhlásil ministra vnútra Gérald Darman pre Le Journal du Dimanche.
Organizátori sa pri kandidatúre zaviazali, že prinesú "najzelenšiu" olympiádu v histórii a znížia emisie uhlíka na polovicu v porovnaní s priemerom Londýna 2012 a Ria 2016. Jeden z cieľov "zelených" hier bolo aj zlepšenie kvality vody v Seine, kde sa uskutočnia súťaže v diaľkovom plávaní a triatlone. To sa im dlho nedarilo. Skúšobné podujatia v roku 2023 museli zrušiť pre problém s kanalizáciou a v mesiacoch pred začiatkom hier v roku 2024 rieka neprechádzala povinnými testami na bakteriálne hladiny. Organizátori tak v polovici júla pripustili, že existujú pohotovostné plány, ktoré počítajú s presunutím diaľkového plávania a z triatlonu by sa stal len duatlon. Parížska radnica však dva týždne pred štartom hier oznámila, že Seina bola počas väčšiny z dvanástich dní dostatočne čistá a dostala sa do prijateľných limitov počas štyroch po sebe nasledujúcich dní. Ministerka športu Amélie Oudéa-Castéra si deň na to v rieke zaplávala a minulý týždeň ju nasledovali aj starostka mesta Anne Hidalgová spolu so šéfom organizátorov Tonym Estanguetom.