Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na prvých voľbách do NR SR sa zúčastnilo 75,65 percent voličov, odovzdali dokopy 2.875.458 platných hlasov.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) – V sobotu 29. februára sa uskutočnia voľby do NR SR. V tejto súvislosti TASR prináša prehľad volebných zákonov a ich zmien počas éry samostatnej SR.
Na voľbách sa zúčastnilo 75,65 percent voličov, odovzdali dokopy 2.875.458 platných hlasov. Vo voľbách kandidovalo 17 subjektov, z toho 7 bolo úspešných, prepadlo 13 percent hlasov.
Voľby sa konali dva dni. V prvý deň, v piatok 30. septembra, sa hlasovalo od 14.00 do 22.00 h a druhý deň, v sobotu 1. októbra, od 7.00 do 14.00 h.
Voľby boli predčasné, NR SR prijala 17. marca 1994 ústavný zákon, ktorým sa skrátilo volebné obdobie. Išlo o dôsledok pádu vlády Vladimíra Mečiara (14. marca 1994), ktorého vystriedal na čele tzv. dočasnej vlády premiér Jozef Moravčík.
Voľby sa konali podľa platného volebného zákona č. 80/1990 Zb a novely č.104/1992 Zb. z marca 1992, ktorá zaviedla hranice pre vstup strán do parlamentu – 5 percent pre samostatnú stranu, 7 percent pre dvoj- a trojkoalíciu a 10 percent pre koalíciu štyroch a viacerých subjektov. Slovensko tvorili štyri volebné obvody.
Novela volebného zákona novembra 1992 zaviedla tzv. kĺzavý mandát, teda pravidlo, podľa ktorého si poslanec vymenovaný za člena vlády neuplatňoval mandát počas výkonu funkcie, miesto neho nastúpil náhradník. Občanom sa už nedoručovali volebné lístky strán a hnutí poštou na adresu bydliska, ale dostali ich až po príchode do volebnej miestnosti.
V čase moratória, v prvý deň hlasovania (30. septembra), sa v hlavnom spravodajstve STV objavila reportáž, podľa ktorej predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi chceli znemožniť výkon jeho volebného práva, čo pozorovatelia hodnotili ako zásah do nezávislých volieb.
Na hlasovaní sa zúčastnilo 84,24 percenta voličov, platných hlasov bolo 3.359.176. Do NR SR kandidovalo 17 subjektov, úspešných bolo 6, prepadlo 5,7 percenta hlasov.
Voľby sa opäť konali dva dni, v piatok a v sobotu.
Konanie volieb ovplyvnila novela zákona 80/1990 Zb. o voľbách do SNR, ktorú 20. mája 1998 pod číslom 187/1998 Z. z. presadila koalícia Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana a Združenie robotníkov Slovenska.
Podľa tejto novely sa stalo Slovensko jedným volebným obvodom. Novela zrušila ustanovenie volebného zákona, ktoré ukladalo obci povinnosť vyložiť zoznam voličov najneskoršie 30 dní predo dňom volieb.
Zakazovala volebnú kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľom licencií. Kampaň mohli kandidujúce subjekty viesť len v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii. O výbere náhradníkov do NR SR nerozhodovali preferenčné hlasy, ale politické strany.
Novela upravila kvórum pre vstup do parlamentu tak, že každá strana, aj kandidujúca v rámci koalície, musela získať minimálne 5 percent. Hranica tak stúpla na 10 percent pre dvojkoalície, 15 percent pre trojkoalície (to bol prípad Strany maďarskej koalície, SMK), 20 percent pre štvor- a 25 percent pre päťkoalície (Slovenská demokratická koalícia, SDK). Z tohto dôvodu sa SMK a SDK formálne zmenili na politické strany. Novelou sa na základe podania poslancov zaoberal Ústavný súd SR, ktorý 11. marca 1999 rozhodol, že päť ustanovení zákona nie je v súlade s Ústavou SR.
Na voľbách sa zúčastnilo 1700 pozorovateľov z mimovládnych organizácií (Občianske oko) a stovky medzinárodných pozorovateľov misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Na voľbách sa zúčastnilo 70,06 percenta voličov, odovzdaných bolo 2.875.081 platných hlasov. Kandidovalo 26 subjektov, úspešných bolo 7, prepadlo 18,2 percenta hlasov. Voľby sa opäť konali dva dni. Nález Ústavného súdu SR z marca 1999 potvrdil, že päť ustanovení zákona o voľbách do NR SR je v nesúlade s Ústavou SR a časť z nich aj v nesúlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V rozpore s ústavou boli napríklad ustanovenia, ktoré z kampane vylúčili súkromné elektronické médiá, takisto časť zákona, ktorá pri ustanovovaní náhradníkov za poslancov nebrala do úvahy preferenčné hlasy.
Parlament prijal 24. augusta 1999 novelu volebného zákona, ktorá z neho odstránila protiústavné ustanovenia. Opäť sa vrátili pôvodné hranice volebného pre vstup do NR SR – 5 percent pre stranu a hnutie, 7 percent pre dvoj- a trojkoalície, 10 percent pre koalície štyroch a viacerých subjektov. Slovensko však ostalo aj naďalej jedným volebným obvodom. Vládna koalícia sa dohodla, že zásadnejšiu novelu volebného zákona nepripraví.
Na voľbách sa zúčastnilo 54,67 %, odovzdali 2.303.139 platných hlasov. Prvý raz sa na hlasovaní zúčastnili voliči v zahraničí – bolo ich 3427. Do NR SR kandidovalo 21 strán a hnutí, do parlamentu sa dostalo šesť, 12 percent hlasov prepadlo.
Voľby boli predčasné, KDH odišlo 8. februára 2006 z vládnej koalície pre spor o Zmluve medzi SR a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu vo svedomí, 9. februára 2006 schválila NR SR zákon o skrátení volebného obdobia.
Voľby sa konali prvý raz len počas jedného dňa, hlasovalo sa v sobotu 17. júna 2006 od 7.00 do 22.00 h. Jednodňové voľby zaviedol volebný zákon prijatý 9. marca 2004. Kandidujúcim stranám určil povinnosť zložiť volebnú kauciu vo výške 500.000 korún. Zákon neurčoval 48-hodinové volebné moratórium, zrušilo sa aj sedemdňové moratórium na publikovanie prieskumov verejnej mienky o preferenciách. Kampaň trvala 21 dní. Slovensko ostalo jedným volebným obvodom.
Na voľbách sa zúčastnilo 58,83 percenta voličov, odovzdali 2.529.385 platných hlasov. Možnosť voliť zo zahraničia využilo 5861 voličov. Do NR SR kandidovalo 18 subjektov, z čoho 6 úspešne, prepadlo 16 percent hlasov.
Voľby boli jednodňové, Slovensko ostalo jedným volebným obvodom. Koalícia Smer-ĽS HZDS-SNS v predošlom volebnom období neprijala zásadnejšie zmeny volebného zákona.
Na voľbách sa zúčastnilo 59,11 percenta voličov, odovzdali 2.553.726 platných hlasov. Zo zahraničia volilo 7051 voličov. Do NR SR kandidovalo 26 subjektov, 6 sa dostalo do NR SR, prepadlo 19,3 percenta hlasov. Voľby boli jednodňové, Slovensko bolo jedným volebným obvodom.
Voľby boli predčasné, hlasovanie o tzv. eurovale spojila premiérka Iveta Radičová s vyslovením dôvery vláde. Keďže SaS 13. októbra 2011 euroval nepodporila, vláda prišla o dôveru poslancov a boli vypísané predčasné voľby na marec 2012. Piate volebné obdobie bolo najkratším v histórii NR SR.
Na voľbách sa zúčastnilo 59,82 percenta voličov, ktorí odovzdali 2.607.750 platných hlasov, 17.278 voličov odovzdalo hlas zo zahraničia. Do NR SR kandidovalo 23 strán a hnutí, do parlamentu sa dostalo osem. Prepadlo 13,1 percenta hlasov.
Počas predošlého volebného obdobia prijal parlament 29. mája 2014 volebné zákony z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) upravujúce voľby do NR SR, prezidentské, komunálne i župné.
Právna úprava stanovila limit tri milióny eur pre výdavky strán a hnutí na predvolebnú kampaň. Politické strany a kandidáti si museli pre voľby zriadiť transparentný účet.
Zákon zaviedol 48-hodinové volebné moratórium pre všetky voľby, dva týždne pred voľbami a v deň volieb zakazoval zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky.
Prvé voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) - 30. septembra a 1. októbra 1994
Na voľbách sa zúčastnilo 75,65 percent voličov, odovzdali dokopy 2.875.458 platných hlasov. Vo voľbách kandidovalo 17 subjektov, z toho 7 bolo úspešných, prepadlo 13 percent hlasov.
Voľby sa konali dva dni. V prvý deň, v piatok 30. septembra, sa hlasovalo od 14.00 do 22.00 h a druhý deň, v sobotu 1. októbra, od 7.00 do 14.00 h.
Voľby boli predčasné, NR SR prijala 17. marca 1994 ústavný zákon, ktorým sa skrátilo volebné obdobie. Išlo o dôsledok pádu vlády Vladimíra Mečiara (14. marca 1994), ktorého vystriedal na čele tzv. dočasnej vlády premiér Jozef Moravčík.
Voľby sa konali podľa platného volebného zákona č. 80/1990 Zb a novely č.104/1992 Zb. z marca 1992, ktorá zaviedla hranice pre vstup strán do parlamentu – 5 percent pre samostatnú stranu, 7 percent pre dvoj- a trojkoalíciu a 10 percent pre koalíciu štyroch a viacerých subjektov. Slovensko tvorili štyri volebné obvody.
Novela volebného zákona novembra 1992 zaviedla tzv. kĺzavý mandát, teda pravidlo, podľa ktorého si poslanec vymenovaný za člena vlády neuplatňoval mandát počas výkonu funkcie, miesto neho nastúpil náhradník. Občanom sa už nedoručovali volebné lístky strán a hnutí poštou na adresu bydliska, ale dostali ich až po príchode do volebnej miestnosti.
V čase moratória, v prvý deň hlasovania (30. septembra), sa v hlavnom spravodajstve STV objavila reportáž, podľa ktorej predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi chceli znemožniť výkon jeho volebného práva, čo pozorovatelia hodnotili ako zásah do nezávislých volieb.
Druhé voľby do NR SR – 25. a 26. septembra 1998
Na hlasovaní sa zúčastnilo 84,24 percenta voličov, platných hlasov bolo 3.359.176. Do NR SR kandidovalo 17 subjektov, úspešných bolo 6, prepadlo 5,7 percenta hlasov.
Voľby sa opäť konali dva dni, v piatok a v sobotu.
Konanie volieb ovplyvnila novela zákona 80/1990 Zb. o voľbách do SNR, ktorú 20. mája 1998 pod číslom 187/1998 Z. z. presadila koalícia Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana a Združenie robotníkov Slovenska.
Podľa tejto novely sa stalo Slovensko jedným volebným obvodom. Novela zrušila ustanovenie volebného zákona, ktoré ukladalo obci povinnosť vyložiť zoznam voličov najneskoršie 30 dní predo dňom volieb.
Zakazovala volebnú kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľom licencií. Kampaň mohli kandidujúce subjekty viesť len v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii. O výbere náhradníkov do NR SR nerozhodovali preferenčné hlasy, ale politické strany.
Novela upravila kvórum pre vstup do parlamentu tak, že každá strana, aj kandidujúca v rámci koalície, musela získať minimálne 5 percent. Hranica tak stúpla na 10 percent pre dvojkoalície, 15 percent pre trojkoalície (to bol prípad Strany maďarskej koalície, SMK), 20 percent pre štvor- a 25 percent pre päťkoalície (Slovenská demokratická koalícia, SDK). Z tohto dôvodu sa SMK a SDK formálne zmenili na politické strany. Novelou sa na základe podania poslancov zaoberal Ústavný súd SR, ktorý 11. marca 1999 rozhodol, že päť ustanovení zákona nie je v súlade s Ústavou SR.
Na voľbách sa zúčastnilo 1700 pozorovateľov z mimovládnych organizácií (Občianske oko) a stovky medzinárodných pozorovateľov misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Tretie voľby do NR SR – 20. a 21. septembra 2002
Na voľbách sa zúčastnilo 70,06 percenta voličov, odovzdaných bolo 2.875.081 platných hlasov. Kandidovalo 26 subjektov, úspešných bolo 7, prepadlo 18,2 percenta hlasov. Voľby sa opäť konali dva dni. Nález Ústavného súdu SR z marca 1999 potvrdil, že päť ustanovení zákona o voľbách do NR SR je v nesúlade s Ústavou SR a časť z nich aj v nesúlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V rozpore s ústavou boli napríklad ustanovenia, ktoré z kampane vylúčili súkromné elektronické médiá, takisto časť zákona, ktorá pri ustanovovaní náhradníkov za poslancov nebrala do úvahy preferenčné hlasy.
Parlament prijal 24. augusta 1999 novelu volebného zákona, ktorá z neho odstránila protiústavné ustanovenia. Opäť sa vrátili pôvodné hranice volebného pre vstup do NR SR – 5 percent pre stranu a hnutie, 7 percent pre dvoj- a trojkoalície, 10 percent pre koalície štyroch a viacerých subjektov. Slovensko však ostalo aj naďalej jedným volebným obvodom. Vládna koalícia sa dohodla, že zásadnejšiu novelu volebného zákona nepripraví.
Štvrté voľby do NR SR – 17. júna 2006
Na voľbách sa zúčastnilo 54,67 %, odovzdali 2.303.139 platných hlasov. Prvý raz sa na hlasovaní zúčastnili voliči v zahraničí – bolo ich 3427. Do NR SR kandidovalo 21 strán a hnutí, do parlamentu sa dostalo šesť, 12 percent hlasov prepadlo.
Voľby boli predčasné, KDH odišlo 8. februára 2006 z vládnej koalície pre spor o Zmluve medzi SR a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu vo svedomí, 9. februára 2006 schválila NR SR zákon o skrátení volebného obdobia.
Voľby sa konali prvý raz len počas jedného dňa, hlasovalo sa v sobotu 17. júna 2006 od 7.00 do 22.00 h. Jednodňové voľby zaviedol volebný zákon prijatý 9. marca 2004. Kandidujúcim stranám určil povinnosť zložiť volebnú kauciu vo výške 500.000 korún. Zákon neurčoval 48-hodinové volebné moratórium, zrušilo sa aj sedemdňové moratórium na publikovanie prieskumov verejnej mienky o preferenciách. Kampaň trvala 21 dní. Slovensko ostalo jedným volebným obvodom.
Piate voľby do NR SR – 12. júna 2010
Na voľbách sa zúčastnilo 58,83 percenta voličov, odovzdali 2.529.385 platných hlasov. Možnosť voliť zo zahraničia využilo 5861 voličov. Do NR SR kandidovalo 18 subjektov, z čoho 6 úspešne, prepadlo 16 percent hlasov.
Voľby boli jednodňové, Slovensko ostalo jedným volebným obvodom. Koalícia Smer-ĽS HZDS-SNS v predošlom volebnom období neprijala zásadnejšie zmeny volebného zákona.
Šieste voľby do NR SR – 10. marca 2012
Na voľbách sa zúčastnilo 59,11 percenta voličov, odovzdali 2.553.726 platných hlasov. Zo zahraničia volilo 7051 voličov. Do NR SR kandidovalo 26 subjektov, 6 sa dostalo do NR SR, prepadlo 19,3 percenta hlasov. Voľby boli jednodňové, Slovensko bolo jedným volebným obvodom.
Voľby boli predčasné, hlasovanie o tzv. eurovale spojila premiérka Iveta Radičová s vyslovením dôvery vláde. Keďže SaS 13. októbra 2011 euroval nepodporila, vláda prišla o dôveru poslancov a boli vypísané predčasné voľby na marec 2012. Piate volebné obdobie bolo najkratším v histórii NR SR.
Siedme voľby do NR SR – 5. marca 2016
Na voľbách sa zúčastnilo 59,82 percenta voličov, ktorí odovzdali 2.607.750 platných hlasov, 17.278 voličov odovzdalo hlas zo zahraničia. Do NR SR kandidovalo 23 strán a hnutí, do parlamentu sa dostalo osem. Prepadlo 13,1 percenta hlasov.
Počas predošlého volebného obdobia prijal parlament 29. mája 2014 volebné zákony z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) upravujúce voľby do NR SR, prezidentské, komunálne i župné.
Právna úprava stanovila limit tri milióny eur pre výdavky strán a hnutí na predvolebnú kampaň. Politické strany a kandidáti si museli pre voľby zriadiť transparentný účet.
Zákon zaviedol 48-hodinové volebné moratórium pre všetky voľby, dva týždne pred voľbami a v deň volieb zakazoval zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky.
