Bratislava 1. marca (TASR) - Strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) vo voľbách do Národnej rady (NR) SR v sobotu 29. februára získala podľa neoficiálnych výsledkov 18,29 percenta hlasov a bude súčasťou NR SR v ďalšom volebnom období.

TASR prináša profil strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD).

Predseda strany Smer-SD Robert Fico začínal svoju politickú dráhu v Strane demokratickej ľavice (SDĽ) a v rokoch 1996 - 1999 bol jej podpredsedom. Po voľbách v septembri 1998 sa SDĽ stala súčasťou koalície spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou (SDK), Stranou maďarskej koalície (SMK) a Stranou občianskeho porozumenia (SOP). Fico nesúhlasil s viacerým krokmi koalície i SDĽ, ktorú 16. septembra 1999 opustil.

Ako nezaradený poslanec NR SR predstavil 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Na Ministerstve vnútra (MV) SR ho zaregistrovali 8. novembra 1999. Ustanovujúci snem sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica.

Na prvých parlamentných voľbách sa strana zúčastnila v septembri v roku 2002. So ziskom 13,46 percenta hlasov, čo znamenalo 25 kresiel v NR SR, sa Smer stal opozičnou stranou. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 získal 16,89 percenta hlasov a tri mandáty. V prezidentských voľbách v roku 2004 a takisto aj 2009 podporil Smer Ivana Gašparoviča.

Menšie ľavicové subjekty Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) sa k 1. januáru 2005 začlenili do Smeru, ktorého názov sa zmenil na Smer-sociálna demokracia (Smer-SD). Pod touto skratkou prijali stranu 19. mája 2005 za člena Strany európskych socialistov (PES). Okrem toho je strana členom Socialistickej internacionály.

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov, teda 50 poslaneckých kresiel. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril Fica zostavením vlády. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu-Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s Ficom vymenoval prezident 4. júla 2006.

Z dôvodu vstupu do koalície so SNS pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 v Prahe.

Vo voľbách do EP v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov a päť mandátov. V parlamentných voľbách v roku 2010 volilo Smer-SD 34,79 percenta voličov a obsadil 62 poslaneckých kresiel v parlamente. Strana nenašla koaličného partnera na zostavenie vlády, a prešla do opozície.

V predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 získal Smer-SD 44,41 percenta hlasov a 83 poslaneckých mandátov. Vytvoril tak jednofarebnú vládu.

V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico zámer kandidovať za post prezidenta. V druhom kole ho porazil Andrej Kiska so ziskom 59,4 percenta hlasov. V eurovoľbách 2014 stál na čele kandidátky Smeru-SD neskorší podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Smer-SD získal 24,09 percenta hlasov a štyri mandáty.

Vo voľbách 5. marca 2016 zvíťazil Smer-SD s 28,28 percenta hlasov a v NR SR obsadil 49 kresiel. Vytvoril vládu so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Po odchode viacerých poslancov strana #Sieť stratila postavenie vládnej strany a po podpise novej koaličnej dohody 1. septembra 2016 vytvorila vládne zoskupenie už len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd.

Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a  Martiny Kušnírovej podal premiér Fico 15. marca 2018 demisiu. Jeho nástupcom sa stal 22. marca 2018 Peter Pellegrini (Smer-SD). Zloženie koalície ostalo rovnaké a Smer-SD mal vo vláde aj naďalej deväť kresiel z 15. Vo voľbách do EP 2019 skončil Smer-SD druhý za koalíciou Progresívne Slovensko a Spolu–občianska demokracia s 15,72 percenta hlasov a troma mandátmi.

Na kandidátke do volieb 29. februára 2020 bol lídrom Smeru-SD premiér Peter Pellegrini, dvojkou bol predseda strany Robert Fico.