Bratislava 29. februára (TASR) – V uliciach Bratislavy budú počas soboty zbierať dobrovoľníci podpisy pod novú petíciu za zákaz hazardu v hlavnom meste. Verejnosť ich môže stretnúť najmä pred budovami s volebnými miestnosťami v čase od 8.00 do 22.00 h. Bratislavský magistrát, viaceré mestské časti a mestskí poslanci aktivitu iniciatívy Zastavme hazard podporujú a v prípade, že bude mať petícia dostatok podpisov, vyhovejú jej. Asociácia zábavy a hier (AZAH) však v spustení novej petície nevidí význam.

Novú petíciu za zákaz hazardu v Bratislave spustili ešte na jeseň 2019 aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard. Žiadajú v nej zákaz herní a kasín v hlavnom meste. Primátor Bratislavy Matúš Vallo nedávno vyhlásil, že neregulované rozšírenie hazardných hier negatívne mení tvár mesta a spôsobuje tiež závažné negatívne spoločenské a ľudské dôsledky. Mesto bude podľa neho preto podnikať kroky za zastavenie hazardu v Bratislave.

Po legislatívnej zmene stačí pod petíciu vyzbierať najmenej 15 percent podpisov obyvateľov hlavného mesta. V minulosti bol zákonný limit 30 percent. Následne môže byť doručená petícia predložená na zasadnutie mestského zastupiteľstva, kde budú o nej hlasovať mestskí poslanci. "V prípade, že získa potrebný počet hlasov, pripraví mesto všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o zákaze umiestnenia herní v zákonom stanovených budovách vrátane kasín. Súčasne vydané licencie na prevádzkovanie hazardných hier zaniknú uplynutím ich platnosti," vysvetlil hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Mesto deklaruje, že zákaz hazardu neprinesie zvýšenie daní, ako to podľa neho zástancovia hazardu uvádzajú v platených inzerátoch. Prijatie zákazu hazardných hier však bude pre hlavné mesto znamenať postupný výpadok približne 2,5 milióna eur v mestskej kase. "Znížený príjem predstavuje iba 0,8 percenta bežných príjmov mesta a je možné ho nahradiť napríklad efektívnejším vymáhaním pohľadávok," podotkol Bubla.

AZAH si však nemyslí, žeby v čase, keď sa situácia stabilizovala a herní ubúda, mali ľudia enormný záujem podpisovať petície proti hazardu. "Toto 'znásilňovanie' zákazu hazardu v čase, keď rôzne mestá riešia problém čierneho hazardu a kvízomatov, považujeme za nepochopiteľné," povedala pre TASR hovorkyňa AZAH Dominika Lukáčová. Dostupnosť hazardu sa v hlavnom meste už vďaka regulácii podľa asociácie už znížila o dve tretiny.

Starostka bratislavskej mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová na sociálnej sieti upozornila, že v uliciach Bratislavy sa v sobotu môžu objaviť aj iní aktivisti, ktorí budú zbierať podpisy, avšak pod inú petíciu, a to petíciu proti zákazu hazardu.

Lukáčová na sociálnej sieti pod statusom starostky Čahojovej napísala, že aktivisti, ktorí zbierajú podpisy pod petíciu proti zákazu hazardu v Bratislave, nie sú platení aktivisti, ale zamestnanci herní. "Sú riadne označení, aby bolo jasné, kto je za zákaz, a kto za obmedzenie hazardu. Majú tričká, rollupy, letáky a každého človeka informujú, čo spôsobí zákaz hazardu a aké sú možnosti jeho regulácie," napísala hovorkyňa AZAH. Všetci ľudia podľa jej slov vedia, komu a čo podpisujú.

Riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na Ministerstve vnútra SR Eva Chmelová na margo zberu podpisov pod petície v čase parlamentných volieb uviedla, že zákon o podmienkach výkonu volebného práva nezamedzuje vykonávať takýmto spôsobom petície. "Je však dôležité, aby zberači podpisov pod petície ich zbierali tak, aby nenarúšali priebeh volieb a aby nezasahovali do činnosti okrskových volebných komisií. Je tiež dôležité, aby zberači neboli kandidátmi a nenavodzovali dojem, že nejakým spôsobom vedú volebnú kampaň v prospech niektorej politickej strany, kandidujúcej vo voľbách," vysvetlila.

Absolútny zákaz herní v Bratislave už platil, avšak len od mája 2017 do 28. decembra 2018. Herne sa po vypršaní licencií už nemali nachádzať v hoteloch, penziónoch, bytových domoch, pohostinstvách, v budovách na obchod, kultúru či verejnú zábavu. Návrh celoplošného zákazu herní vychádzal z petície, ktorú spustili v máji 2015 vtedajší primátor Ivo Nesrovnal a starostovia bratislavských mestských častí. Petíciu podporilo celkovo 136.139 obyvateľov, platných bolo 98.118 podpisov. Podľa Krajskej prokuratúry v Bratislave však následne prijaté VZN nebolo v súlade so zákonom. S jej argumentmi sa v júni 2018 stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý konštatoval nesúlad so zákonom.