Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svojich predsedov posunuli na druhé miesto na kandidátke napríklad vládne strany Most-Híd a Smer-SD.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. januára (TASR) - Viaceré politické strany nevedie do parlamentných volieb predseda strany. Niektoré subjekty posunuli svojich predsedov na číslo dva, šéf OĽaNO už tradične kandiduje z posledného 150. miesta. Vyplýva to zo zoznamov kandidátok politických subjektov zverejnených na stránke Ministerstva vnútra (MV) SR.
Svojich predsedov posunuli na druhé miesto na kandidátke napríklad vládne strany Most-Híd a Smer-SD. Lídrom Mosta-Híd je tak podpredseda strany a minister dopravy Árpád Érsek. Smer-SD vedie podpredseda strany a premiér Peter Pellegrini.
Neparlamentná Demokratická strana si vybrala za lídra nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR Jozefa Rajtára a nie predsedu Michala Kravčíka. Jej predseda Michal Kravčík kandiduje vo voľbách z druhého miesta. Podobne je to aj v neparlamentnej strane Hlas ľudu, kde je predsedom nezaradený poslanec Peter Marček. Stranu však vo voľbách vedie nezaradená poslankyňa Martina Šimkovičová.
Líderkou opozičného hnutia OĽaNO je pedagogička Mária Šofranko. Matovič už tradične kandiduje z posledného 150. miesta, z konca kandidátky sa o podporu voličov uchádzajú aj súčasní poslanci OĽaNO.
Opozičnú parlamentnú ĽSNS síce do volieb vedie jej predseda Marian Kotleba, na posledné 150. miesto postavili bývalého poslanca Milana Mazureka, ktorý prišiel o mandát po tom, ako bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
Strana Slovenská liga napríklad svojho predsedu nemá na kandidátke vôbec. Hoci si na sneme zvolili za predsedu bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, vo voľbách nekandiduje. Prvé miesto tak obsadil podpredseda Roman Ruhig.
Maďarská komunitná spolupatričnosť na prvé miesto kandidátky postavila Guylu Bárdosa, ktorý nie je lídrom ani jedného zo subjektov tvoriacich platformu. Predseda hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes je na druhom mieste kandidátky, predseda Maďarského Fóra Zsolt Simon na treťom a predseda SMK Józef Menyhárt na štvrtom.
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Volič môže do obálky vložiť jeden hlasovací lístok bez úprav, alebo na ňom zakrúžkovať preferovaných kandidátov z listiny danej strany. Najviac však môže odovzdať štyri preferenčné krúžky.
Posunutie predsedu strany na inú ako prvú pozíciu na volebnej kandidátke môže byť snaha vzbudiť pozornosť voliča. V súvislosti s kandidátkami politických subjektov pre parlamentné voľby v roku 2020 si to myslí politologička Darina Malová. Politológ Daniel Kerekes hovorí o vnútrostraníckej politike či stratégii.
"V zásade ide o to, že predsedovia, zakladatelia a aj majitelia politický strán sú si istí, že sa do parlamentu dostanú," povedala pre TASR Malová. Posúvanie predsedov na iné priečky môže byť podľa nej napríklad aj snahou vzbudiť pozornosť. "Lídri politických strán chcú upozorniť voličov na to, aby venovali viac pozornosti tomu, kto na tej kandidátke je," vysvetlila. Myslí si však, že voliči budú vo voľbách napriek tomu krúžkovať najmä predsedov.
V súvislosti so 150. miestom na kandidátke poznamenala, že hoci je populárne, v minulosti, keď z neho po prvý raz kandidoval šéf OĽaNO Igor Matovič, mohlo byť populárnejšie. V súčasnosti hovorí v tejto súvislosti Malová o určitom kopírovaní a snahou vzbudiť pozornosť voličov. "Neviem, do akej miery to pomôže," priznala s tým, že verejnosť na Slovensku je do určitej miery znechutená politikmi i samotnou politikou.
Kerekes vidí pri posunutí predsedov strán na iné miesta na kandidátke viacero motívov. "V prípade Smeru-SD pravdepodobne hľadali lídra kandidátky, ktorý je populárnejší v spoločnosti, politické strany si zvyknú merať popularitu svojich lídrov, politických elít. Pri niektorých stranách to mohol byť strategický krok ako zlepšiť svoj výsledok," skonštatoval pre TASR.
Pri marginálnych stranách podľa vlastných slov motív nepozná. "Myslím si, že v prípade Demokratickej strany je to skôr technický krok," povedal. Líderstvo Jozefa Rajtára a nie predsedu strany Michala Kravčíka môže byť podľa neho spôsobené práve prestupom politických elít, ktoré po odchode z SaS nezaložili vlastnú stranu, ale vstúpili do staršej.
Číslo 150 na kandidačných listinách označil za atraktívne. "Začalo sa to využívať pomerne často v poslednom čase. (...) Je dokonca vypočítané, aké úspešné je," poznamenal s tým, že je to na úrovni niektorého z miest v prvej desiatke alebo pätnástke.
Svojich predsedov posunuli na druhé miesto na kandidátke napríklad vládne strany Most-Híd a Smer-SD. Lídrom Mosta-Híd je tak podpredseda strany a minister dopravy Árpád Érsek. Smer-SD vedie podpredseda strany a premiér Peter Pellegrini.
Neparlamentná Demokratická strana si vybrala za lídra nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR Jozefa Rajtára a nie predsedu Michala Kravčíka. Jej predseda Michal Kravčík kandiduje vo voľbách z druhého miesta. Podobne je to aj v neparlamentnej strane Hlas ľudu, kde je predsedom nezaradený poslanec Peter Marček. Stranu však vo voľbách vedie nezaradená poslankyňa Martina Šimkovičová.
Líderkou opozičného hnutia OĽaNO je pedagogička Mária Šofranko. Matovič už tradične kandiduje z posledného 150. miesta, z konca kandidátky sa o podporu voličov uchádzajú aj súčasní poslanci OĽaNO.
Opozičnú parlamentnú ĽSNS síce do volieb vedie jej predseda Marian Kotleba, na posledné 150. miesto postavili bývalého poslanca Milana Mazureka, ktorý prišiel o mandát po tom, ako bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
Strana Slovenská liga napríklad svojho predsedu nemá na kandidátke vôbec. Hoci si na sneme zvolili za predsedu bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, vo voľbách nekandiduje. Prvé miesto tak obsadil podpredseda Roman Ruhig.
Maďarská komunitná spolupatričnosť na prvé miesto kandidátky postavila Guylu Bárdosa, ktorý nie je lídrom ani jedného zo subjektov tvoriacich platformu. Predseda hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes je na druhom mieste kandidátky, predseda Maďarského Fóra Zsolt Simon na treťom a predseda SMK Józef Menyhárt na štvrtom.
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Volič môže do obálky vložiť jeden hlasovací lístok bez úprav, alebo na ňom zakrúžkovať preferovaných kandidátov z listiny danej strany. Najviac však môže odovzdať štyri preferenčné krúžky.
Politologička: Posun predsedu z čela kandidátky môže byť snaha vzbudiť pozornosť
Posunutie predsedu strany na inú ako prvú pozíciu na volebnej kandidátke môže byť snaha vzbudiť pozornosť voliča. V súvislosti s kandidátkami politických subjektov pre parlamentné voľby v roku 2020 si to myslí politologička Darina Malová. Politológ Daniel Kerekes hovorí o vnútrostraníckej politike či stratégii.
"V zásade ide o to, že predsedovia, zakladatelia a aj majitelia politický strán sú si istí, že sa do parlamentu dostanú," povedala pre TASR Malová. Posúvanie predsedov na iné priečky môže byť podľa nej napríklad aj snahou vzbudiť pozornosť. "Lídri politických strán chcú upozorniť voličov na to, aby venovali viac pozornosti tomu, kto na tej kandidátke je," vysvetlila. Myslí si však, že voliči budú vo voľbách napriek tomu krúžkovať najmä predsedov.
V súvislosti so 150. miestom na kandidátke poznamenala, že hoci je populárne, v minulosti, keď z neho po prvý raz kandidoval šéf OĽaNO Igor Matovič, mohlo byť populárnejšie. V súčasnosti hovorí v tejto súvislosti Malová o určitom kopírovaní a snahou vzbudiť pozornosť voličov. "Neviem, do akej miery to pomôže," priznala s tým, že verejnosť na Slovensku je do určitej miery znechutená politikmi i samotnou politikou.
Kerekes vidí pri posunutí predsedov strán na iné miesta na kandidátke viacero motívov. "V prípade Smeru-SD pravdepodobne hľadali lídra kandidátky, ktorý je populárnejší v spoločnosti, politické strany si zvyknú merať popularitu svojich lídrov, politických elít. Pri niektorých stranách to mohol byť strategický krok ako zlepšiť svoj výsledok," skonštatoval pre TASR.
Pri marginálnych stranách podľa vlastných slov motív nepozná. "Myslím si, že v prípade Demokratickej strany je to skôr technický krok," povedal. Líderstvo Jozefa Rajtára a nie predsedu strany Michala Kravčíka môže byť podľa neho spôsobené práve prestupom politických elít, ktoré po odchode z SaS nezaložili vlastnú stranu, ale vstúpili do staršej.
Číslo 150 na kandidačných listinách označil za atraktívne. "Začalo sa to využívať pomerne často v poslednom čase. (...) Je dokonca vypočítané, aké úspešné je," poznamenal s tým, že je to na úrovni niektorého z miest v prvej desiatke alebo pätnástke.
