Bratislava 2. marca (TASR) – V sobotných (29. 2.) voľbách prepadlo 820.411 hlasov, teda 28,39 percenta hlasov, čo je doposiaľ najviac v histórii samostatného Slovenska. Podľa politológa Daniela Kerekesa je téma prepadnutých volebných hlasov skôr problémom nešťastnej stratégie politických strán než volebného systému. Ako pre TASR uviedol, niektorých môže prepadnutie voličských hlasov odradiť od účasti na ďalších voľbách.

Kerekes poukázal na to, že najviac prepadnutých hlasov spôsobilo najmä to, že sa koalícia PS-Spolu nedostala do parlamentu, pretože neprekročili tzv. aditívne volebné kvórum. "Svojím spôsobom je to chyba koalície, pretože tie možnosti si asi mohli vopred zvážiť, či preklenú hranicu siedmich percent," povedal s dôvetkom, že problém prepadnutých hlasov sa dotýka aj KDH a dvoch maďarských strán. Najmä maďarské strany podľa politológa neodhadli situáciu a nedohodli sa na spoločnom postupe, pripravili tak maďarskú menšinu, ktorá je dostatočne veľká, o to, aby bola reprezentovaná v parlamente.





Päťpercentné volebné kvórum politológ vníma ako úplne legitímne na to, aby integrovalo stranícky systém a aby tak v parlamente nebolo priveľa politických strán či prípadne, aby sa z neho vylúčil aj úplný extrém. "Za prepadnuté hlasy v podstate môžu politické strany, ktoré nevolili správnu stratégiu a možno precenili svoje schopnosti. Časť voličov teda nebude reprezentovaných v parlamente a môžu z toho zostať frustrovaní a môže ich to odradiť z volebnej účasti na ďalších voľbách," doplnil.

Podľa Kerekesa však zmena volebných pravidiel nepripadá do úvahy. "Existujú určité možnosti, že by volič mohol vyjadriť nejaký druhý či tretí hlas, prípadne ísť k alternatívnym volebným systémom. Myslím si však, že na Slovensku na toto nie sme pripravení," komentoval, pričom poukázal na to, že takáto možnosť sa využíva v Írsku. Vysvetlil, že volič tam môže vyjadriť viac ako jednu preferenciu. Tak môže nadobudnúť pocit, že jeho hlas neprepadol, pretože sa prejaví v inej preferencii.

Politológ si však myslí, že aj takýto krok by bol výrazným zásahom do inštitucionálneho nastavenia volebného systému. "Skôr si myslím, že by sa dalo uvažovať o verejnom tlaku na politické strany, aby sa správali racionálne a pristupovali k voľbám zodpovedne a nie štýlom skúsime – uvidíme. Trochu sa zahrávajú s dôverou spoločnosti vo volebný proces," povedal Kerekes, pričom zdôraznil, že aj pred poslednými voľbami existovali takéto tlaky na viaceré politické subjekty.

Rovnako podľa Kerekesa stojí za zváženie zrušenie aditívneho volebného kvóra. Diskutovali o ňom napríklad v susednom Česku. "Väčšina strán ho obišla tým, že sa spojili do jednej. Debata o tom, že by sa upravilo na päť percent pre všetkých, by tu mohla byť. Tým by sa koalície vytvárali jednoduchšie. PS–Spolu k tomu pristúpili poctivo, neobchádzali zákon a doplatili na to," uzavrel.

Najväčší prepad v posledných voľbách mala koalícia PS-Spolu (6,96 percenta) s 200.780 hlasmi. Mimo brány parlamentu ostali tiež KDH so ziskom 4,65 percenta (134.099 hlasov), Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS), ktorú volilo 3,90 percenta voličov (112.662 hlasov), SNS, ktorá získala 3,16 percenta (91.171 hlasov), a Dobrá voľba so ziskom 3,06 percenta (88.220 hlasov). Pod tromi percentami získaných hlasov ostali Vlasť s 2,93 percenta (84.507 hlasov) a Most-Híd s výsledkom 2,05 percenta (59.174 hlasov).

Ďalšie politické subjekty získali menej ako jedno percento hlasov. Socialisti.sk 0,55 percenta, (15.925 hlasov), Máme toho dosť! 0,32 percenta (9260 hlasov), Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku 0,28 percenta (8191 hlasov), Demokratická strana 0,14 percenta (4194 hlasov), Solidarita 0,11 percenta (3296 hlasov). Starostovia a nezávislí kandidáti – STANK získali 0,07 percenta (2018 hlasov) a Slovenské hnutie obrody – SHO (1966 hlasov) a Hlas ľudu zhodne po 0,06 percenta hlasov (1887 hlasov). Strana Práca Slovenského národa získala 0,04 percenta (1261 hlasov), strana 99 % - občiansky hlas 0,03 percenta (991 hlasov) a Slovenská liga 0,02 percenta (809 hlasov).