Cehlárik vysvetlil, že posunkový jazyk nie je rovnaký na celom svete, každý štát má svoj vlastný. Poukázal na potrebu jeho rozvíjania, aby mohli nepočujúci plnohodnotne žiť.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) - Slovenský posunkový jazyk má nízke postavenie v spoločnosti, je potrebné ho kodifikovať. Zdôraznil to predseda Slovenského zväzu nepočujúcich Jaroslav Cehlárik, ktorý kandiduje vo voľbách do Národnej rady (NR) SR na kandidátke Mosta-Híd. Podotkol, že posilnenie postavenia ich jazyka môže pomôcť nepočujúcim v rôznych oblastiach života a má svoje miesto aj v parlamente.
"Posunkový jazyk nám pomáha, aby sme mohli žiť plnohodnotne," vysvetlil Cehlárik počas týždňa na tlačovej konferencii v parlamente s tým, že je to plnohodnotný jazyk ako ktorýkoľvek iný. Zdôraznil, že práve zásluhou neho sa môžu nepočujúci uplatniť v školstve, práci, ale napríklad aj pri výchove detí.
Cehlárik vysvetlil, že posunkový jazyk nie je rovnaký na celom svete, každý štát má svoj vlastný. Poukázal na potrebu jeho rozvíjania, aby mohli nepočujúci plnohodnotne žiť.
Nepočujúce kandidátky na poslankyne NR SR za Most-Híd Iveta Bačičová a Angela Hefty poukázali na potrebu podpory posunkového jazyka v školstve a vzdelávaní, a to od rannej starostlivosti až po vysokú školu. Podotkli, že na Slovensku je len 25 tlmočníkov do posunkovej reči. Nedostatočné postavenie ich jazyka v spoločnosti podľa nich obmedzuje nepočujúcich vo viacerých oblastiach bežného života.
Aj to je podľa Cehlárikových slov jedným z dôvodov, prečo sa spolu s ďalšími nepočujúcimi rozhodli ísť do politiky. "Ak sa to podarí, tak to bude prvýkrát v histórii, kedy budeme môcť riešiť my sami tieto problémy," skonštatoval Cehlárik.
Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Konrád Rigó (Most-Híd) tvrdí, že kandidatúra nepočujúcich je dostatočným argumentom, aby sa táto téma riešila celospoločensky.
"Vnímame nepočujúcich ako jazykovú menšinu. Každá komunita v tejto krajine musí byť rovnocenná. My sme si to uvedomili, a preto považujeme za dôležité, byť si rovní," uviedol Rigó s tým, že každá komunita je znalcom svojich priorít. Aj preto by teda mali mať podľa neho nepočujúci svoje zastúpenie v parlamente.
"Posunkový jazyk nám pomáha, aby sme mohli žiť plnohodnotne," vysvetlil Cehlárik počas týždňa na tlačovej konferencii v parlamente s tým, že je to plnohodnotný jazyk ako ktorýkoľvek iný. Zdôraznil, že práve zásluhou neho sa môžu nepočujúci uplatniť v školstve, práci, ale napríklad aj pri výchove detí.
Cehlárik vysvetlil, že posunkový jazyk nie je rovnaký na celom svete, každý štát má svoj vlastný. Poukázal na potrebu jeho rozvíjania, aby mohli nepočujúci plnohodnotne žiť.
Nepočujúce kandidátky na poslankyne NR SR za Most-Híd Iveta Bačičová a Angela Hefty poukázali na potrebu podpory posunkového jazyka v školstve a vzdelávaní, a to od rannej starostlivosti až po vysokú školu. Podotkli, že na Slovensku je len 25 tlmočníkov do posunkovej reči. Nedostatočné postavenie ich jazyka v spoločnosti podľa nich obmedzuje nepočujúcich vo viacerých oblastiach bežného života.
Aj to je podľa Cehlárikových slov jedným z dôvodov, prečo sa spolu s ďalšími nepočujúcimi rozhodli ísť do politiky. "Ak sa to podarí, tak to bude prvýkrát v histórii, kedy budeme môcť riešiť my sami tieto problémy," skonštatoval Cehlárik.
Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Konrád Rigó (Most-Híd) tvrdí, že kandidatúra nepočujúcich je dostatočným argumentom, aby sa táto téma riešila celospoločensky.
"Vnímame nepočujúcich ako jazykovú menšinu. Každá komunita v tejto krajine musí byť rovnocenná. My sme si to uvedomili, a preto považujeme za dôležité, byť si rovní," uviedol Rigó s tým, že každá komunita je znalcom svojich priorít. Aj preto by teda mali mať podľa neho nepočujúci svoje zastúpenie v parlamente.