Bratislava 19. septembra (TASR) - Okrem štátneho rozpočtu žijú politické strany prioritne z darov a pôžičiek a marginálne z členských príspevkov. Z hľadiska aktív majú strany najviac peňazí na bankových účtoch a v hotovosti, zvyšok aktív tvorí nehnuteľný majetok v podobe stavieb a pozemkov. Vyplýva to z analýzy spoločnosti FinStat, ktorá sa pozrela na hospodárenie strán z hľadiska účtovných závierok.

"Medzi 'najbohatšie' strany patria spravidla tie, ktoré v posledných parlamentných voľbách 2020 preliezli trojpercentnú hranicu, čím sa kvalifikovali na prijatie štátneho príspevku za voľby," konštatuje analýza.

Najväčšie dary dostali vlani Hlas-SD, Team Bratislava či KDH. Najväčší objem pôžičiek z kandidujúcich strán má podľa výročných správ PS, Za ľudí a SDKÚ-DS - Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana.

Najväčšie výdavky má Smer-SD, prevažne na fungovanie strany a propagáciu. Aj výdavky ostatných strán slúžia najmä na bežný chod a propagovanie. Marginálne použijú finančné prostriedky na mzdy zamestnancov strán. "Napríklad OĽANO malo v roku 2022 len jedného zamestnanca, ktorý mal priemernú hrubú mzdu vyše 7000 eur," uvádza spoločnosť.

V prípade aktív v podobe stavieb a pozemkov je "najbohatším" politickým subjektom Sme rodina. Hodnota stavieb hnutia je viac ako 2,5 milióna eur. Výnimkou spomedzi strán je podľa FinStat strana SaS. Vyše 1,8-miliónový podiel má vo vlastnej spoločnosti Liberálny dom, s. r. o., ktorá vlastní budovu ich centrály v Bratislave.

Ministerstvo vnútra SR eviduje na Slovensku celkovo 168 politických strán, z ktorých je 108 v likvidácii a jedna je v konkurze. Zvyšných 59 strán je formálne funkčných. Od roku 2015 podalo účtovnú závierku aspoň raz 55 z nich. Do nadchádzajúcich parlamentných volieb kandiduje približne tridsiatka z nich.