Bratislava 2. septembra (TASR) - Väčšina politických strán, ktoré by sa podľa prieskumov mohli po septembrových voľbách dostať do parlamentu, plánuje zachovanie dotácií na energie aj v budúcom roku. Rozdiely sú iba v nastavení kompenzácií pre jednotlivé skupiny odberateľov, kde strany preferujú adresnú pomoc pred plošnou a zdôrazňujú dôležitosť úspor. Vyplýva to z odpovedí strán na otázky TASR.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v závere júla upozornil, že bez mimoriadnych opatrení vlády by koncové ceny elektriny pre domácnosti na rok 2024 mohli oproti dnes platným cenám vzrásť v priemere o 81 % a v prípade plynu až o 110 %.

"Sme za odstupňované dotovanie cien energií pre odkázané skupiny obyvateľov," uviedlo mimoparlamentné KDH. Hnutie vidí perspektívu v prijatí zákona o energetickej chudobe, ktorý by jasne definoval, kto a akú pomoc potrebuje.

Podobne sa k dotáciám na energie postavilo aj Progresívne Slovensko. Podpora by podľa strany mala pokračovať, musí však byť adresná. "V najväčšej miere je potreba pomáhať nízkopríjmovým domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou, ktoré si nárast (cien - pozn. redakcie) dovoliť nemôžu," uviedol podpredseda strany Martin Hojsík. Strana plánuje predĺžiť energetickú pomoc aj rodinám so strednými príjmami.

SaS si tiež myslí, že plnú ochranu by v cenách elektriny mali dostať len energeticky chudobné domácnosti. "Obmedzenie si žiada aj definícia domácnosti, pretože nie je mysliteľné, aby sa za domácnosť považoval aj odber na úrovni malej fabriky," upozornil bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Iná je podľa neho situácia s cenami plynu, a tým pádom aj tepla. "Tu sa musíme skrátka priblížiť trhovým cenám, ale je to potrebné robiť postupne," dodal Galek.

Pokračovanie dotácií cien energií predpokladá aj mimoparlamentný Hlas-SD. Podľa strany v súčasnosti nejde o otázku, či sú kompenzácie potrebné, ale o základnú úlohu štátu napraviť zlyhanie trhu s energiami tak, aby sa ochránili domácnosti. Rovnako o nutnosti pokračovaní dotácií hovorí aj predseda strany Smer-SD Robert Fico.

Zatiaľ čo Demokrati navrhujú kompenzácie nákladov na vykurovanie do výšky priemernej spotreby, zavedenie šrotovného na výmenu starých kotlov na plyn a drevo a podporu úsporných opatrení, SNS chce ceny regulovať dohodou priamo s dodávateľmi.

Republika tvrdí, že ďalšia šoková terapia v podobe ešte vyššieho rastu cien energií je neprijateľná a spôsobila by neakceptovateľné makroekonomické škody. "Ak by sa kompenzácie pre domácnosti zastavili, malo by to ďalší negatívny vplyv na domácu spotrebu, a to by malo ešte negatívnejšie následky pre našu ekonomiku," uviedla strana. Vyšší deficit verejných financií nie je možný pretože štátny rozpočet je už aj tak dlhodobo neudržateľný. Strana preto navrhuje získať zdroje na financovanie dotácií rozumným zostavením rozpočtu a aj úsporami v jednotlivých oblastiach verejnej správy. "Napríklad obmedzením výdavkov na zbrojenie a zahraničnú pomoc".

Niektoré strany vidia zdroje na financovanie pokračovania energodotácií pre ekonomicky slabšie vrstvy obyvateľstva v úsporách získaných obmedzením dotovania bohatších domácností, a tiež v úsporách na spotrebe energií. "Čo sa ušetrí v sektore bohatších domácností, môže sa minúť v iných segmentoch. Sme za znižovanie energetickej náročnosti budov, preto podporujeme masívny program rekonštrukcie domov, čo prinesie znižovanie nákladov na energie. Prostriedky na tento program vidíme hlavne v eurofondoch a Envirofonde," tvrdí KDH.

Úspory spotreby preferuje aj PS a SaS. Liberáli sa vo svojich návrhoch vrátili k 85-percentnej hranici bežnej spotreby, po ktorú by mali domácnosti dostávať dotovanú energiu a nad touto hranicou by platili trhové ceny. Hlas-SD a Republika, ale aj niektoré ďalšie strany zasa navrhujú zvýšenie podielov štátu v energetických podnikoch a prevzatie manažérskej kontroly.