Bratislava 9. júna (TASR) - Na Slovensku sa budú v sobotu 30. septembra konať predčasné parlamentné voľby. Termín v piatok vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina). Pôjde v poradí o deviate parlamentné voľby v histórii samostatnej SR a o štvrté predčasné.
TASR prináša prehľad a výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali v samostatnej Slovenskej republike od jej vzniku 1. januára 1993.
30. septembra a 1. októbra 1994 - prvé parlamentné voľby v samostatnej SR, boli zároveň aj predčasnými parlamentnými voľbami.
Predchádzalo im vyslovenie nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi 11. marca 1994 v parlamente.
Kandidačné listiny predložilo 17 politických subjektov. Volebná účasť dosiahla 75,65 percenta oprávnených voličov.
Zvíťazila koalícia Hnutie za demokratické Slovensko - Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS), získala 34,96 percenta hlasov. Koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice - SDĽ, Sociálnodemokratická strana Slovenska - SDSS, Strana zelených na Slovensku - SZS, Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky) dosiahla 10,41 percenta, Maďarská koalícia (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés - Spolužitie, Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana) 10,18 percenta hlasov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 10,08 percenta, Demokratická únia (DÚ) 8,5 percenta, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,3 percenta a Slovenská národná strana (SNS) 5,4 percenta hlasov.
Vládnu koalíciu vytvorilo HZDS-RSS, ZRS a SNS, premiérom sa stal Vladimír Mečiar (HZDS). Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
Na archívnej snímke svoje volebné právo uplatnili v sobotu 1. októbra 1994 vo volebnok okrsku č. 16 v prvom bratislavskom obvode na ZŠ Hlboká predseda HZDS Vladimír Mečiar s manželkou Margitou.Foto: archív TASR
25. a 26. septembra 1998 - druhé parlamentné voľby.
Zásadnou zmenou v ich organizácii bolo ustanovenie územia SR ako jedného volebného obvodu.
Kandidačné listiny predložilo 15 politických subjektov. Na voľbách sa zúčastnilo 84,24 percenta voličov.
Napriek víťazstvu vo voľbách sa HZDS, ktoré získalo 27 percent hlasov, nepodarilo zostaviť vládu. Vládnu koalíciu vytvorila Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorá dosiahla 26,33 percenta hlasov, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) so 14,66 percenta hlasov, Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá dosiahla 9,12 percenta a Strana občianskeho porozumenia (SOP) s výsledkom 8,01 percenta. Do parlamentu sa dostala aj SNS.
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDK). Predsedom parlamentu sa stal Jozef Migaš (SDĽ).
20. - 21. septembra 2002 - tretie parlamentné voľby.
Kandidačné listiny predložilo 25 politických subjektov. Účasť vo voľbách bola 70,06 percenta.
Voľby vyhralo HZDS so ziskom 19,50 percenta hlasov.
Vládnu koalíciu však zostavovali Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) so ziskom 15,09 percenta hlasov, SMK so 11,17 percenta hlasov, KDH s 8,25 percenta hlasov a Aliancia nového občana (ANO) so ziskom 8,01 percenta.
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Mikuláš DzurindaFoto: TASR
17. júna 2006 - štvrté parlamentné voľby - predčasné.
Odchod z vládnej koalície 8. februára 2006 ohlásilo KDH. Dôvodom bol odmietavý postoj SDKÚ-DS voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí. NR SR 9. februára 2006 schválila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia.
Voľby sa konali len v jeden deň, slovenskí občania zdržiavajúci sa v zahraničí mohli zaslať hlasovacie lístky poštou a politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť na voľbách, museli zaplatiť kauciu 500.000 korún. Na voľbách sa zúčastnilo 21 politických subjektov. Volilo 54,67 percenta oprávnených voličov.
Najviac hlasov získal Smer-SD, 29,14 percenta hlasov. Nasledovala SDKÚ-DS s 18,35 percenta, SNS so ziskom 11,73 percenta, SMK s 11,68 percenta, ĽS-HZDS s 8,79 percenta a KDH 8,31 percenta hlasov.
Vládu vytvorila koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Premiérom sa stal Robert Fico (Smer-SD). Šéfom NR SR bol Pavol Paška (Smer-SD).
12. júna 2010 - piate parlamentné voľby.
Kandidovalo 18 politických subjektov a účasť bola 58,83 percenta.
Voľby vyhral Smer-SD, ktorý získal 34,79 percenta hlasov. SDKÚ-DS dostala 15,42 percenta, Sloboda a Solidarita (SaS) 12,14 percenta, KDH 8,52 percenta, Most-Híd 8,12 percenta a SNS 5,07 percenta.
Víťazovi volieb sa nepodarilo zostaviť vládu, vznikla vládna koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Premiérkou sa po prvýkrát v histórii SR stala žena - Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Predsedom parlamentu sa stal Richard Sulík (SaS).
10. marca 2012 - šieste parlamentné voľby - predčasné.
Dôvodom ich vypísania bolo hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu v parlamente. Premiérka Iveta Radičová totiž spojila toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Napriek tejto podmienke SaS, časť OKS a OĽaNO za návrh nehlasovali, čo spôsobilo pád vlády.
Kandidujúcich strán a hnutí bolo 26, na voľbách sa zúčastnilo 59,11 percenta oprávnených voličov.
Víťazom volieb sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov. Na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta, nasledovalo OĽaNO so ziskom 8,55 percenta, Most-Híd so 6,89 percenta, SDKÚ-DS so 6,09 percenta a SaS zo ziskom 5,88 percenta hlasov.
Premiérom jednofarebnej vlády Smeru-SD sa stal Robert Fico a predsedom parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), ktorého 25. novembra 2014 na tomto poste vystriedal Peter Pellegrini (Smer-SD).
Stranícky kolegovia vyhadzujú nad seba predsedu SMERu-SD Roberta FicaFoto: TASR/Martin Baumann
5. marca 2016 - siedme parlamentné voľby
Vo voľbách kandidovalo 23 strán a hnutí. Volebná účasť predstavovala 59,82 percenta. Smer-SD dosiahol 28,28 percenta hlasov, druhá skončila SaS s 12,10 percenta a tretie skončilo OĽaNO-NOVA s 11,02 percenta. Do NR SR sa dostala SNS s 8,7 percenta hlasov, Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko s 8,12 percenta, Sme rodina - Boris Kollár so ziskom 6,6 percenta, Most-Híd so 6,54 percenta a #Sieť so ziskom 5,53 percenta hlasov.
Vládu vytvorila koalícia Smer-SD, Most-Híd, SNS a #Sieť. Premiérom sa stal Robert Fico (Smer-SD) a predsedom NR SR Andrej Danko (SNS). Po vražde novinára Jána Kuciaka odstúpil z postu premiéra Fico, ktorého v marci 2018 vystriedal Peter Pellegrini (Smer-SD).
29. februára 2020 - ôsme parlamentné voľby
Kandidovalo 24 politických subjektov a volebná účasť dosiahla 65,80 percenta. Najväčší počet hlasov získalo hnutie OĽANO-NOVA-KÚ-Zmena zdola, a to 25,02 percenta hlasov voličov. Do parlamentu sa dostala aj strana Smer-SD so ziskom 18,29 percenta, hnutie Sme rodina s 8,24 percenta, Kotlebovci - ĽSNS so 7,97 percenta, SaS so ziskom 6,22 percenta hlasov a strana Za ľudí s 5,77 percenta hlasov.
Vládnu koalíciu vytvorili OĽANO, Sme rodina, SaS, Za ľudí. Predsedom vlády sa stal Igor Matovič (OĽANO), ktorý 30. marca 2021 podal demisiu a na čelo vlády sa postavil Eduard Heger (OĽANO).
Prezidentka Zuzana Čaputová 16. decembra 2022 odvolala vládu Eduarda Hegera, ktorej deň predtým parlament vyslovil nedôveru. Zároveň ju dočasne poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu.
Prezidentka Čaputová 15. mája vymenovala vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom.
Na snímke líder OĽaNO Igor Matovič pózuje fotografom s volebnými kandidátmi a účastníkmi volebnej noci v centrále strany o zverejnení prvých odhadov po voľbách do NR SR v Trnave 29. februára 2020.Foto: TASR - Michal Svítok
