Upozornil na riziká absencie istoty právneho štátu a ukotvenia v západných štruktúrach.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) - Slovensko potrebuje technologickú a digitálnu transformáciu, aby bolo konkurencieschopné na európskom i svetovom trhu. Vyhlásil to poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Truban (PS) počas diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV). Kritizoval niektoré kroky a vyjadrenia novej vlády. Podčiarkol, že ak bude chýbať na Slovensku istota právneho štátu a ukotvenie v západných štruktúrach, odídu investori.
"Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je plná vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia," poznamenal Truban s tým, že vládny program nerieši najväčšie výzvy potrebné pre rast ekonomiky, miezd i dôchodkov. Za najdôležitejšiu výzvu označil technologickú a digitálnu transformáciu. Nereflektovanie na ňu podľa neho povedie k znižovaniu konkurencieschopnosti na európskom a svetovom trhu. Podčiarkol potrebu spolupráce podnikateľského sektora s vládou, ale aj škôl a firiem.
Dodal, že pre rozvoj je potrebné aj umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte. Poukázal pritom na útoky na inštitúcie právneho štátu, na nepohodlných sudcov, ale aj na čistky v polícii, odklon od zahraničnopolitického smerovania a ukončenie pomoci Ukrajine. Upozornil na riziká absencie istoty právneho štátu a ukotvenia v západných štruktúrach. "Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície," podčiarkol. Apeloval aj na podporu vzdelávania a potrebu doplniť na pracovný trh odborníkov.
"Rozprávate o Ukrajine, pomoci, vytvárate dojem, že vláda sa odkláňa od európskej alebo proatlantickej orientácie. To je taká vaša predvolebná blbosť," reagoval poslanec Michal Bartek (Hlas-SD). Pripomenul, že zloženie novej vlády je výsledkom demokratických volieb a rozhodnutia občanov. Tvrdí, že vláda sa jasne vyjadruje k týmto témam a Slovensko už Ukrajine nesmierne pomohlo a humanitárne bude pomáhať aj ďalej.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) rovnako kritizovala postoj kabinetu k situácii na Ukrajine aj prístup k polícii a vyšetrovateľom káuz. Za užitočné ciele PVV označila napríklad ambíciu oddeliť príspevok na bývanie od príspevkov v hmotnej núdzi či inklúziu detí z generačnej chudoby a detí so zdravotným postihnutím. Podčiarkla potrebu ochrany duševného zdravia na školách a víta, že sa to dostalo do PVV. Chýba jej však podrobnejší popis plánov.
Poslanec Martin Šmilňák (KDH) kritizoval, že vo vládnom programe našiel v oblasti školstva iba jedno merateľné kritérium. "Keď povieme, že sa budeme snažiť, že budeme zvažovať, toto nie je PVV, ktoré stojí za to, aby sme mu vyjadrili dôveru," komentoval.
Peter Pollák z poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ vyzval premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby nezabúdal na Rómov. Od vlády očakáva avizované dobudovanie kanalizácií a vodovodov. Pripomenul aj podanú žalobu voči Slovensku pre nesprávne zaraďovanie detí do špeciálnych škôl, segregáciu i na hroziacu pokutu. Tým, že sa štát nevenuje týmto deťom, podľa Polláka vyrába ďalších poberateľov sociálnych dávok.
Dopoludnia vystúpili v pléne viacerí poslanci z radov opozície. Členovia koalície sa zapájali do diskusie len minimálne. Viacerí členovia vlády aj premiér boli v sále, s príhovormi však nevystúpili. Prihlásených ostáva naďalej vyše 30 rečníkov písomne, po nich sa budú môcť poslanci do diskusie hlásiť aj ústne.
"Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je plná vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia," poznamenal Truban s tým, že vládny program nerieši najväčšie výzvy potrebné pre rast ekonomiky, miezd i dôchodkov. Za najdôležitejšiu výzvu označil technologickú a digitálnu transformáciu. Nereflektovanie na ňu podľa neho povedie k znižovaniu konkurencieschopnosti na európskom a svetovom trhu. Podčiarkol potrebu spolupráce podnikateľského sektora s vládou, ale aj škôl a firiem.
Dodal, že pre rozvoj je potrebné aj umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte. Poukázal pritom na útoky na inštitúcie právneho štátu, na nepohodlných sudcov, ale aj na čistky v polícii, odklon od zahraničnopolitického smerovania a ukončenie pomoci Ukrajine. Upozornil na riziká absencie istoty právneho štátu a ukotvenia v západných štruktúrach. "Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície," podčiarkol. Apeloval aj na podporu vzdelávania a potrebu doplniť na pracovný trh odborníkov.
"Rozprávate o Ukrajine, pomoci, vytvárate dojem, že vláda sa odkláňa od európskej alebo proatlantickej orientácie. To je taká vaša predvolebná blbosť," reagoval poslanec Michal Bartek (Hlas-SD). Pripomenul, že zloženie novej vlády je výsledkom demokratických volieb a rozhodnutia občanov. Tvrdí, že vláda sa jasne vyjadruje k týmto témam a Slovensko už Ukrajine nesmierne pomohlo a humanitárne bude pomáhať aj ďalej.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) rovnako kritizovala postoj kabinetu k situácii na Ukrajine aj prístup k polícii a vyšetrovateľom káuz. Za užitočné ciele PVV označila napríklad ambíciu oddeliť príspevok na bývanie od príspevkov v hmotnej núdzi či inklúziu detí z generačnej chudoby a detí so zdravotným postihnutím. Podčiarkla potrebu ochrany duševného zdravia na školách a víta, že sa to dostalo do PVV. Chýba jej však podrobnejší popis plánov.
Poslanec Martin Šmilňák (KDH) kritizoval, že vo vládnom programe našiel v oblasti školstva iba jedno merateľné kritérium. "Keď povieme, že sa budeme snažiť, že budeme zvažovať, toto nie je PVV, ktoré stojí za to, aby sme mu vyjadrili dôveru," komentoval.
Peter Pollák z poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ vyzval premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby nezabúdal na Rómov. Od vlády očakáva avizované dobudovanie kanalizácií a vodovodov. Pripomenul aj podanú žalobu voči Slovensku pre nesprávne zaraďovanie detí do špeciálnych škôl, segregáciu i na hroziacu pokutu. Tým, že sa štát nevenuje týmto deťom, podľa Polláka vyrába ďalších poberateľov sociálnych dávok.
Dopoludnia vystúpili v pléne viacerí poslanci z radov opozície. Členovia koalície sa zapájali do diskusie len minimálne. Viacerí členovia vlády aj premiér boli v sále, s príhovormi však nevystúpili. Prihlásených ostáva naďalej vyše 30 rečníkov písomne, po nich sa budú môcť poslanci do diskusie hlásiť aj ústne.