Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 31. januára (TASR) - Predčasné voľby do Národnej rady (NR) SR sa budú konať 30. septembra tohto roka. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja.
Uznesením sa skracuje volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR budú 30. septembra 2023. Predseda parlamentu má podľa uznesenia vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.
Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Poslanci Smeru-SD navrhovali termín volieb 27. mája, poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD zase 24. jún. Ani jeden z týchto dvoch návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Hnutie Sme rodina avizovalo, že podporí aj tieto termíny.
Na prijatie uznesenia bolo treba zmeniť Ústavu SR. To sa podarilo minulý týždeň. Nová úprava hovorí, že skrátiť volebné obdobie parlamentu je možné uznesením, na ktorého schválenie treba aspoň 90 hlasov poslancov.
Uznesením sa skracuje volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR budú 30. septembra 2023. Predseda parlamentu má podľa uznesenia vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.
Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Poslanci Smeru-SD navrhovali termín volieb 27. mája, poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD zase 24. jún. Ani jeden z týchto dvoch návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Hnutie Sme rodina avizovalo, že podporí aj tieto termíny.
Na prijatie uznesenia bolo treba zmeniť Ústavu SR. To sa podarilo minulý týždeň. Nová úprava hovorí, že skrátiť volebné obdobie parlamentu je možné uznesením, na ktorého schválenie treba aspoň 90 hlasov poslancov.
V novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné parlamentné voľby konali trikrát, v rokoch 1994, 2006 a 2012.
Predčasné parlamentné voľby 30. septembra a 1. októbra 1994
Predčasné voľby s týmto termínom schválili poslanci Národnej rady SR 17. marca krátko po tom, ako parlament 14. marca odvolal vládu Vladimíra Mečiara. O deň neskôr ju vystriedala vláda Jozefa Moravčíka zložená zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Demokratickej únie (DÚ).
Za zákon o skrátení volebného obdobia hlasovalo všetkých 149 prítomných poslancov. Predčasné voľby na prelome septembra a októbra boli zároveň prvými parlamentnými voľbami počas éry samostatnej Slovenskej republiky. Uspelo v nich nasledujúcich sedem politických subjektov:
koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS) - 34,96 % hlasov
koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky, SDĽ, SDSS, SZS, HP SR) - 10,41 % hlasov
Maďarská koalícia - Magyar Koalíció (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés – Spolužitie a Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana, MKDH, ESWS, MOS) - 10,18 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 10,08 % hlasov
Demokratická únia - 8,57 % hlasov
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) - 7,34 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 5,40 % hlasov
Z volieb vzišla vláda premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS), vládnu koalíciu tvorili HZDS, SNS a ZRS. Koalícia mala v parlamente na začiatku obdobia 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza sa konala 3. novembra 1994. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
Predčasné parlamentné voľby 17. júna 2006
Predčasné voľby sa konali po odchode KDH z vlády Mikuláša Dzurindu. Na návrh vlády z 8. februára schválili poslanci NR SR 9. februára zákon o skrátení volebného obdobia aj s júnovým termínom volieb. Za prijatie ústavného zákona hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov. Išlo zároveň o prvé voľby, ktoré sa konali iba v jeden deň, v sobotu.
Do NR SR sa v nich dostalo šesť subjektov:
Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 29,14 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 18,35 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 11,73 % hlasov
Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) - 11,68 % hlasov
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) - 8,79 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,31 % hlasov
Novú vládu SR zostavil Robert Fico (Smer-SD) a tvorili ju Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Koalícia mala v NR SR podporu 85 poslancov. Ustanovujúca schôdza NR SR pre 4. volebné obdobie sa konala 4. júla 2006. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer–SD).
Predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012
Predčasné voľby vyvolalo hlasovanie 11. októbra 2011, v ktorom poslanci parlamentu vyslovili nedôveru vláde Ivety Radičovej (SDKÚ). NR SR rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu, pričom premiérka spojila rozhodnutie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde.
Po dvoch dňoch, 13. októbra, na návrh vlády rozhodli poslanci NR SR 143 hlasmi, že predčasné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012. Do parlamentu sa dostalo nasledujúcich šesť subjektov:
Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 44,41 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,82 % hlasov
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) - 8,55 % hlasov
Most–Híd - 6,89 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 6,09 % hlasov
Sloboda a Solidarita (SaS) - 5,88 % hlasov
Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa stal druhýkrát premiérom a zostavil po prvý raz v histórii SR nekoaličnú vládu vytvorenú iba stranou Smer-SD, ktorá mala v NR SR väčšinu 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza pre 6. volebné obdobie sa konala 4. apríla 2012, za predsedu NR SR bol zvolený Pavol Paška (Smer-SD). Vo funkcii bol do 25. novembra 2014, po jeho odstúpení viedol NR SR do 23. marca 2016 Peter Pellegrini (Smer-SD).
Predčasné parlamentné voľby 30. septembra a 1. októbra 1994
Predčasné voľby s týmto termínom schválili poslanci Národnej rady SR 17. marca krátko po tom, ako parlament 14. marca odvolal vládu Vladimíra Mečiara. O deň neskôr ju vystriedala vláda Jozefa Moravčíka zložená zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Demokratickej únie (DÚ).
Za zákon o skrátení volebného obdobia hlasovalo všetkých 149 prítomných poslancov. Predčasné voľby na prelome septembra a októbra boli zároveň prvými parlamentnými voľbami počas éry samostatnej Slovenskej republiky. Uspelo v nich nasledujúcich sedem politických subjektov:
koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS) - 34,96 % hlasov
koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky, SDĽ, SDSS, SZS, HP SR) - 10,41 % hlasov
Maďarská koalícia - Magyar Koalíció (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés – Spolužitie a Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana, MKDH, ESWS, MOS) - 10,18 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 10,08 % hlasov
Demokratická únia - 8,57 % hlasov
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) - 7,34 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 5,40 % hlasov
Z volieb vzišla vláda premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS), vládnu koalíciu tvorili HZDS, SNS a ZRS. Koalícia mala v parlamente na začiatku obdobia 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza sa konala 3. novembra 1994. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
Predčasné parlamentné voľby 17. júna 2006
Predčasné voľby sa konali po odchode KDH z vlády Mikuláša Dzurindu. Na návrh vlády z 8. februára schválili poslanci NR SR 9. februára zákon o skrátení volebného obdobia aj s júnovým termínom volieb. Za prijatie ústavného zákona hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov. Išlo zároveň o prvé voľby, ktoré sa konali iba v jeden deň, v sobotu.
Do NR SR sa v nich dostalo šesť subjektov:
Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 29,14 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 18,35 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 11,73 % hlasov
Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) - 11,68 % hlasov
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) - 8,79 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,31 % hlasov
Novú vládu SR zostavil Robert Fico (Smer-SD) a tvorili ju Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Koalícia mala v NR SR podporu 85 poslancov. Ustanovujúca schôdza NR SR pre 4. volebné obdobie sa konala 4. júla 2006. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer–SD).
Predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012
Predčasné voľby vyvolalo hlasovanie 11. októbra 2011, v ktorom poslanci parlamentu vyslovili nedôveru vláde Ivety Radičovej (SDKÚ). NR SR rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu, pričom premiérka spojila rozhodnutie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde.
Po dvoch dňoch, 13. októbra, na návrh vlády rozhodli poslanci NR SR 143 hlasmi, že predčasné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012. Do parlamentu sa dostalo nasledujúcich šesť subjektov:
Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 44,41 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,82 % hlasov
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) - 8,55 % hlasov
Most–Híd - 6,89 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 6,09 % hlasov
Sloboda a Solidarita (SaS) - 5,88 % hlasov
Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa stal druhýkrát premiérom a zostavil po prvý raz v histórii SR nekoaličnú vládu vytvorenú iba stranou Smer-SD, ktorá mala v NR SR väčšinu 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza pre 6. volebné obdobie sa konala 4. apríla 2012, za predsedu NR SR bol zvolený Pavol Paška (Smer-SD). Vo funkcii bol do 25. novembra 2014, po jeho odstúpení viedol NR SR do 23. marca 2016 Peter Pellegrini (Smer-SD).
