Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Prvé kroky novej vlády

Väčšina strán výraznejšiu konsolidáciu verejných financií neplánuje

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Ekonomický expert KDH Jozef Hajko vidí možnosť zníženia deficitu najmä v raste ekonomiky.

Bratislava 9. septembra (TASR) - Výraznejšiu konsolidáciu verejných financií napriek vysokému deficitu na úrovni približne 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) politické strany po septembrových parlamentných voľbách neplánujú. Najčastejšie hovoria o polpercentnom ročnom znižovaní štrukturálneho deficitu. Razantnejšia konsolidácia by podľa politikov poslala Slovensko do recesie a priniesla by pokles životnej úrovne. Vyplýva to zo štvrtkovej (7. 9.) diskusie s predstaviteľmi niektorých politických strán, organizovanej Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

"Nezaznamenal som ani jednu stranu, ktorá by chcela konsolidovať na nulu," povedal predseda SaS Richard Sulík. Na výraznejšiu konsolidáciu však vyzvala napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či premiér Ľudovít Ódor. Liberáli by podľa Sulíka po voľbách presadzovali konsolidáciu verejných financií vo výške stanovenej pravidlami EÚ, a to 0,5 % ročne. Opatrenia, ktoré by znížili deficit, chce strana vyberať tak, aby sa čo najmenej dotkli ohrozených skupín a nepoškodili ekonomiku.

Ekonomický expert KDH Jozef Hajko vidí možnosť zníženia deficitu najmä v raste ekonomiky. "Musíme rozprúdiť ekonomickú aktivitu, aby sme mali vyššie príjmy z odvodov a z daní," zdôraznil Hajko. Na výdavkovej strane štátneho rozpočtu je podľa neho priestor na úsporu presadzovaním najmä adresných opatrení pomoci napríklad ľuďom ohrozeným vysokými cenami energií či rastúcimi úrokovými sadzbami.

Hajko podobne ako podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban alebo šéf Republiky Milan Uhrík upozornil na slabé čerpanie fondov EÚ. Tie by podľa politikov mali výrazne pomôcť pri konsolidácii verejných financií. "Máme tu dostatok peňazí na veľké infraštruktúrne projekty aj na zelenú transformáciu, na digitálnu transformáciu a nevieme ich čerpať. To je podľa mňa základný problém," zdôraznil Truban. KDH by podľa Hajka chcelo presadiť presun polovice eurofondov na samosprávy, čo by podľa neho prispelo k lepšiemu čerpaniu a využitiu týchto fondov.

Ďalšiemu zvyšovaniu dlhu Slovenska sa nebráni Hlas-SD. Peniaze však podľa strany musia byť vhodne investované, aby v budúcnosti priniesli úsporu alebo rast ekonomiky. Kamil Šaško zo strany Hlas-SD tvrdí, že z 18 miliárd eur, o ktoré Slovensko v posledných troch rokoch zvýšilo svoj dlh, získalo naspäť iba 84 centov z každého investovaného eura. "Takto sa to robiť nemá," zdôraznil. Na druhej strane, nepremyslené škrty štátu by podľa neho ekonomiku dostali do recesie.

Po voľbách by sa podľa Šaška mala vytvoriť platforma za účasti zamestnávateľov, samospráv, odborárov, ktorá by sa mala zhodnúť na strategickom smerovaní krajiny do roku 2030 až 2040. Na základe dohody by sa mali určiť investičné priority a až potom by mali nasledovať rozhodnutia, kde a koľko bude štát verejné financie konsolidovať.

Prípadné ďalšie zadlžovanie Slovenska nevidí ako problém ani predseda SNS Andrej Danko, no peniaze musia byť vhodne investované. Iné štáty podľa Danka fungujú aj s oveľa vyšším zadlžením, a nebankrotujú. "Nebojme sa investovať," povedal. Požičané peniaze by podľa neho štát mohol vložiť napríklad do výstavby diaľnic či do nového jadrového zdroja energie. "Požičajme si, kým nám dajú, ale adresne to investujme, pretože potom nám ostanú len dlžoby a zase budeme za tých hlúpych v Európe," dodal Danko.