Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V otázke postavenia prokuratúry s vládou súhlasia, nepovažujú za dobré meniť súčasný systém na štátne zastupiteľstvo.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) - Vládny program nevyužil šancu posilniť dôveru v spravodlivosť, vážnym problémom Slovenska v oblasti právneho štátu sa venuje len veľmi vágne. Poukázali na to Nadácia Zastavme korupciu a občianske združenie Via Iuris.
Súhlasia, že úprava Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj humanizácia podmienok vo väzniciach sú dôležité témy. Považujú však za škodu, že politici, ktorí v minulosti vládli 12 rokov, sa im začali venovať až po tom, ako boli viacerí z nich trestne stíhaní. Podľa riaditeľky Zastavme Korupciu Zuzany Petkovej je znižovanie trestov za korupciu je len snaha vlády pomôcť "svojim ľuďom".
Pozitívne by sa podľa organizácií dala vnímať deklarovaná ochota zapájať do tvorby zákonov partnerov zo sociálnej či mimovládnej sféry. "Ťažko však týmto sľubom dôverovať, keď ich predstavitelia novej vlády porušili ešte predtým, ako získali dôveru v parlamente, či už verbálnymi útokmi na mimovládne organizácie alebo priamym zásahom do rokmi osvedčeného modelu financovania mimovládok prostredníctvom dvoch percent z dane," podotkla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Obe organizácie považujú za premárnenú príležitosť plány vlády na posilnenie úlohy demokratického štátu. Kritizujú, že časť PVV, venovaná súdnictvu, je plná veľmi vágnych konštatovaní a okrem útokov na špeciálnu prokuratúru v nej vláda nepomenovala žiadne konkrétne problémy. "Dobrým príkladom je súdna mapa, ktorú chce nová vláda zmeniť. Je to úplne v poriadku, ale zatiaľ nepresnili, v čom konkrétne reforma súdov zlyhala. Nedostatočne odôvodnený je aj avizovaný zámer zrušiť alebo podstatne zmeniť trestný čin ohýbania práva," priblížili organizácie.
V otázke postavenia prokuratúry s vládou súhlasia, nepovažujú za dobré meniť súčasný systém na štátne zastupiteľstvo. Na druhej strane však podľa nich v PVV chýba akákoľvek zmienka o zmenách vo fungovaní prokuratúry, ktoré by zabezpečili jej lepšie fungovanie a zvýšili kontrolu jej činnosti, ako aj jej čelných predstaviteľov.
Organizáciám zároveň chýbajú argumenty k plánovaným zmenám na Úrade pre správu zaisteného majetku. Podotkli, že bol zriadený len v roku 2020, a teda uplynula krátka doba jeho fungovania na reálne hodnotenie jeho činnosti.
Súhlasia, že úprava Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj humanizácia podmienok vo väzniciach sú dôležité témy. Považujú však za škodu, že politici, ktorí v minulosti vládli 12 rokov, sa im začali venovať až po tom, ako boli viacerí z nich trestne stíhaní. Podľa riaditeľky Zastavme Korupciu Zuzany Petkovej je znižovanie trestov za korupciu je len snaha vlády pomôcť "svojim ľuďom".
Pozitívne by sa podľa organizácií dala vnímať deklarovaná ochota zapájať do tvorby zákonov partnerov zo sociálnej či mimovládnej sféry. "Ťažko však týmto sľubom dôverovať, keď ich predstavitelia novej vlády porušili ešte predtým, ako získali dôveru v parlamente, či už verbálnymi útokmi na mimovládne organizácie alebo priamym zásahom do rokmi osvedčeného modelu financovania mimovládok prostredníctvom dvoch percent z dane," podotkla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Obe organizácie považujú za premárnenú príležitosť plány vlády na posilnenie úlohy demokratického štátu. Kritizujú, že časť PVV, venovaná súdnictvu, je plná veľmi vágnych konštatovaní a okrem útokov na špeciálnu prokuratúru v nej vláda nepomenovala žiadne konkrétne problémy. "Dobrým príkladom je súdna mapa, ktorú chce nová vláda zmeniť. Je to úplne v poriadku, ale zatiaľ nepresnili, v čom konkrétne reforma súdov zlyhala. Nedostatočne odôvodnený je aj avizovaný zámer zrušiť alebo podstatne zmeniť trestný čin ohýbania práva," priblížili organizácie.
V otázke postavenia prokuratúry s vládou súhlasia, nepovažujú za dobré meniť súčasný systém na štátne zastupiteľstvo. Na druhej strane však podľa nich v PVV chýba akákoľvek zmienka o zmenách vo fungovaní prokuratúry, ktoré by zabezpečili jej lepšie fungovanie a zvýšili kontrolu jej činnosti, ako aj jej čelných predstaviteľov.
Organizáciám zároveň chýbajú argumenty k plánovaným zmenám na Úrade pre správu zaisteného majetku. Podotkli, že bol zriadený len v roku 2020, a teda uplynula krátka doba jeho fungovania na reálne hodnotenie jeho činnosti.
