Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na to, aby sme ho videli, nepotrebujeme žiadnu špeciálnu techniku ani mimoriadne tmavú oblohu bez svetelného znečistenia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. júna (TASR) – Nočné svietiace oblaky sú jedným z astronomických či meteorologických úkazov, ktoré sa dajú pozorovať najmä v súčasnom období, od letného slnovratu a počas prvej polovice júla. "Je to veľmi pekný úkaz a zároveň ľahko pozorovateľný. Na to, aby sme ho videli, nepotrebujeme žiadnu špeciálnu techniku ani mimoriadne tmavú oblohu bez svetelného znečistenia. Postačí nám náš zrak," povedal pre TASR astrofotograf Tomáš Slovinský.
Zatiaľ čo sa bežná oblačnosť vyskytuje v najnižšej vrstve atmosféry, v tzv. troposfére, do výšky 14-15 kilometrov (napríklad búrkové mraky typu Cumulonimbus), nočné svietiace oblaky sa nachádzajú v mezosfére, vo výškach približne 85 kilometrov nad zemským povrchom.
Za ich vznikom stoja tiež iné fyzikálne a chemické procesy, než v prípade bežných mrakov. Nočné svietiace mraky (alebo tiež NLC z anglického výrazu NoctiLucent Clouds) tvoria zamrznuté kryštáliky ľadu s teplotou približne – 135 stupňov Celzia, zmiešané s prachovými časticami v atmosfére – s meteorickým prachom - či s pevnými časticami produkovanými ľudskou priemyselnou činnosťou. Ľad v takejto výške vzniká reakciou atmosférického kyslíka s vodíkom, alebo tiež z vody, ktorú sem vynesie vzdušné prúdenie.
Nočné svietiace oblaky sa tvoria pri ustálenej teplote – 135 stupňov Celzia. Práve takéto podmienky panujú v mezosfére v čase letného slnovratu. NLC oblaky nesvietia samé, ale rozptyľujú žiarenie Slnka, ktoré sa v tej chvíli už nachádza pod obzorom, teda na samotnom zemskom povrchu panuje pokročilý súmrak.
"Oblaky možno najlepšie pozorovať po západe Slnka, konkrétne v čase, keď je Slnko 6 až 16 stupňov pod obzorom, alebo potom pred jeho východom," uviedol Tomáš Slovinský.
Napríklad večer sa šesť stupňov pod obzorom Slnko nachádza vo chvíli, keď sa končí tzv. občiansky súmrak. V týchto dňoch je to okolo 21.40 h Stredoeurópskeho letného času (SELČ). Pre pozorovanie svietiacich mrakov je tak ideálnym časom obdobie od 22.00 h do polnoci, keď sú viditeľné nad severozápadným obzorom.
"V tomto čase už ostatné mraky nesvietia a viac-menej nie sú viditeľné. Navyše, NLC oblaky majú veľmi jasnú a výraznú štruktúru, ich obrysy sú ostrejšie a kontrastnejšie, takže človek, ktorý ich raz videl, ich ľahko rozpozná. Po západe Slnka ich vidíme na severozápade, no občas sa rozprestierajú na oveľa väčšej ploche a vystúpia takmer k nadhlavníku. Takýchto nocí je málo, ale stáva sa to, najmä v severných zemepisných šírkach. Mraky sa dajú ľahko odfotiť dokonca aj mobilom, teda na ich pozorovanie nepotrebujeme žiadnu techniku a neruší ho, na rozdiel od iných úkazov, ani svit Mesiaca," vysvetlil astrofotograf Slovinský.
Rovnako vidno oblaky NLC pred brieždením medzi 2.00 a 4.00 h ráno, v tomto prípade však na severovýchode. Nemusia sa vyskytnúť každú noc, často sa počas dňa vytvoria a už počas súmraku sa rozplynú. Za vhodných podmienok však patria k neprehliadnuteľným úkazom začiatku astronomického leta.
Zatiaľ čo sa bežná oblačnosť vyskytuje v najnižšej vrstve atmosféry, v tzv. troposfére, do výšky 14-15 kilometrov (napríklad búrkové mraky typu Cumulonimbus), nočné svietiace oblaky sa nachádzajú v mezosfére, vo výškach približne 85 kilometrov nad zemským povrchom.
Za ich vznikom stoja tiež iné fyzikálne a chemické procesy, než v prípade bežných mrakov. Nočné svietiace mraky (alebo tiež NLC z anglického výrazu NoctiLucent Clouds) tvoria zamrznuté kryštáliky ľadu s teplotou približne – 135 stupňov Celzia, zmiešané s prachovými časticami v atmosfére – s meteorickým prachom - či s pevnými časticami produkovanými ľudskou priemyselnou činnosťou. Ľad v takejto výške vzniká reakciou atmosférického kyslíka s vodíkom, alebo tiež z vody, ktorú sem vynesie vzdušné prúdenie.
Nočné svietiace oblaky sa tvoria pri ustálenej teplote – 135 stupňov Celzia. Práve takéto podmienky panujú v mezosfére v čase letného slnovratu. NLC oblaky nesvietia samé, ale rozptyľujú žiarenie Slnka, ktoré sa v tej chvíli už nachádza pod obzorom, teda na samotnom zemskom povrchu panuje pokročilý súmrak.
"Oblaky možno najlepšie pozorovať po západe Slnka, konkrétne v čase, keď je Slnko 6 až 16 stupňov pod obzorom, alebo potom pred jeho východom," uviedol Tomáš Slovinský.
Napríklad večer sa šesť stupňov pod obzorom Slnko nachádza vo chvíli, keď sa končí tzv. občiansky súmrak. V týchto dňoch je to okolo 21.40 h Stredoeurópskeho letného času (SELČ). Pre pozorovanie svietiacich mrakov je tak ideálnym časom obdobie od 22.00 h do polnoci, keď sú viditeľné nad severozápadným obzorom.
"V tomto čase už ostatné mraky nesvietia a viac-menej nie sú viditeľné. Navyše, NLC oblaky majú veľmi jasnú a výraznú štruktúru, ich obrysy sú ostrejšie a kontrastnejšie, takže človek, ktorý ich raz videl, ich ľahko rozpozná. Po západe Slnka ich vidíme na severozápade, no občas sa rozprestierajú na oveľa väčšej ploche a vystúpia takmer k nadhlavníku. Takýchto nocí je málo, ale stáva sa to, najmä v severných zemepisných šírkach. Mraky sa dajú ľahko odfotiť dokonca aj mobilom, teda na ich pozorovanie nepotrebujeme žiadnu techniku a neruší ho, na rozdiel od iných úkazov, ani svit Mesiaca," vysvetlil astrofotograf Slovinský.
Rovnako vidno oblaky NLC pred brieždením medzi 2.00 a 4.00 h ráno, v tomto prípade však na severovýchode. Nemusia sa vyskytnúť každú noc, často sa počas dňa vytvoria a už počas súmraku sa rozplynú. Za vhodných podmienok však patria k neprehliadnuteľným úkazom začiatku astronomického leta.
