Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pohľad na mesiac bude stáť za to, konštatoval astrofotograf a propagátor astronómie Tomáš Slovinský.
Autor TASR
Bratislava 25. mája (TASR) – Pôsobivý zážitok poskytne pozorovanie splnu v stredu 26. mája skoro ráno. Ako informuje Česko-slovenská astronomická tlačová agentúra, pôjde o najväčší spln tohto roka.
"Mesačný kotúč v splne sa bude javiť ako najväčší. Zároveň však treba povedať, že rozdiel vo veľkosti najväčšieho a najmenšieho splnu predstavuje asi 15 percent a ľudské oko ho nemusí rozoznať. Napriek tomu určite pohľad na mesiac bude stáť za to a zdá sa, že aj oblačnosť by sa mala rozptýliť a noc bude na väčšine územia jasná," povedal pre TASR astrofotograf a propagátor astronómie Tomáš Slovinský.
Najbližšie k Zemi sa Mesiac priblíži v stredu nadránom o 3.53 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). V tomto okamihu ho od Zeme bude deliť 357.309 kilometrov. Za obzor zapadne o 4.56 h SELČ (údaj pre Bratislavu). Spln potom nastane o 13.15 h, teda v čase, keď už bude u nás Mesiac pod obzorom.
Samotný pojem supermesiac alebo superspln nemá exaktnú vedeckú definíciu a termín prvý raz v roku 1979 dokonca nepoužil vedec, ale astrológ Richard Nolle. Vo všeobecnosti tak označil spln v období, keď sa Mesiac nachádza na svojej obežnej dráhe okolo Zeme najbližšie k našej planéte – teda v perigeu. Priemerne sa supersplny objavujú raz za 14 mesiacov, v niektorom roku sa vyskytne jeden, inokedy dva, keďže sa Mesiac v perigeu môže ocitnúť medzi dvoma splnmi – a oba sa potom javia ako mimoriadne veľké. To je prípad tohto roka, keď superspln nastal aj 27. apríla, keď sa Mesiac k Zemi priblížil na vzdialenosť 357.370 km.
"Často nám tiež mesiac pripadá obrovský, keď je nízko nad obzorom, ale nie je to preto, že by bol naozaj väčší. Ide o optickú ilúziu, keďže náš mozog porovnáva veľkosť mesiaca s okolitými predmetmi. Všeobecne však platí, že je najlepšie pozorovať a aj fotografovať mesiac nižšie nad obzorom, pretože je vtedy veľmi fotogenický a neraz aj pekne sfarbený do žltých až červených odtieňov," vysvetlil Slovinský.
Pekný a do červena sfarbený mesiac ešte vždy takmer v splne by mal vyjsť nad obzor aj v stredu 26. mája večer o 20.56 h SELČ.
Pozorovatelia na Slovensku a všeobecne v Európe však budú v stredu ukrátení o výnimočnejší úkaz, akým je zatmenie mesiaca. Nastane cez deň a pozorovateľné bude na západe USA, na východe Ázie a v Oceánii. Zaujímavé bude červeným sfarbením Mesiaca, pre ktoré sa úkaz nazýva aj "krvavým supersplnom".
Najbližšie zatmenia mesiaca pozorovateľné z územia Slovenska nastanú v noci z 28. na 29. októbra 2023 a 18. septembra 2024 ráno (čiastočné), úplné zatmenie mesiaca bude až 7. septembra 2025.
"Mesačný kotúč v splne sa bude javiť ako najväčší. Zároveň však treba povedať, že rozdiel vo veľkosti najväčšieho a najmenšieho splnu predstavuje asi 15 percent a ľudské oko ho nemusí rozoznať. Napriek tomu určite pohľad na mesiac bude stáť za to a zdá sa, že aj oblačnosť by sa mala rozptýliť a noc bude na väčšine územia jasná," povedal pre TASR astrofotograf a propagátor astronómie Tomáš Slovinský.
Najbližšie k Zemi sa Mesiac priblíži v stredu nadránom o 3.53 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). V tomto okamihu ho od Zeme bude deliť 357.309 kilometrov. Za obzor zapadne o 4.56 h SELČ (údaj pre Bratislavu). Spln potom nastane o 13.15 h, teda v čase, keď už bude u nás Mesiac pod obzorom.
Samotný pojem supermesiac alebo superspln nemá exaktnú vedeckú definíciu a termín prvý raz v roku 1979 dokonca nepoužil vedec, ale astrológ Richard Nolle. Vo všeobecnosti tak označil spln v období, keď sa Mesiac nachádza na svojej obežnej dráhe okolo Zeme najbližšie k našej planéte – teda v perigeu. Priemerne sa supersplny objavujú raz za 14 mesiacov, v niektorom roku sa vyskytne jeden, inokedy dva, keďže sa Mesiac v perigeu môže ocitnúť medzi dvoma splnmi – a oba sa potom javia ako mimoriadne veľké. To je prípad tohto roka, keď superspln nastal aj 27. apríla, keď sa Mesiac k Zemi priblížil na vzdialenosť 357.370 km.
"Často nám tiež mesiac pripadá obrovský, keď je nízko nad obzorom, ale nie je to preto, že by bol naozaj väčší. Ide o optickú ilúziu, keďže náš mozog porovnáva veľkosť mesiaca s okolitými predmetmi. Všeobecne však platí, že je najlepšie pozorovať a aj fotografovať mesiac nižšie nad obzorom, pretože je vtedy veľmi fotogenický a neraz aj pekne sfarbený do žltých až červených odtieňov," vysvetlil Slovinský.
Pekný a do červena sfarbený mesiac ešte vždy takmer v splne by mal vyjsť nad obzor aj v stredu 26. mája večer o 20.56 h SELČ.
Pozorovatelia na Slovensku a všeobecne v Európe však budú v stredu ukrátení o výnimočnejší úkaz, akým je zatmenie mesiaca. Nastane cez deň a pozorovateľné bude na západe USA, na východe Ázie a v Oceánii. Zaujímavé bude červeným sfarbením Mesiaca, pre ktoré sa úkaz nazýva aj "krvavým supersplnom".
Najbližšie zatmenia mesiaca pozorovateľné z územia Slovenska nastanú v noci z 28. na 29. októbra 2023 a 18. septembra 2024 ráno (čiastočné), úplné zatmenie mesiaca bude až 7. septembra 2025.
