Búrky spôsobili v niektorých regiónoch zmätok a viedli k menším záplavám a zosuvom pôdy či výpadkom dodávok elektriny.
Autor TASR
Benátky 29. augusta (TASR) — Benátky, nazývané aj Plávajúce mesto, aktivovali v pondelok svoje systémy protipovodňovej ochrany, pretože sever Talianska bičovali búrky, dážď, krúpy a silný vietor. TASR prevzala správu z agentúry DPA.
Najhoršie boli zasiahnuté regióny Lombardsko, kde sa nachádza obchodná metropola krajiny Miláno, ako aj Ligúria a Piemont.
Búrky spôsobili v niektorých regiónoch zmätok a viedli k menším záplavám a zosuvom pôdy či výpadkom dodávok elektriny.
Úrady v Benátkach informovali, že sa pripravujú na to, že hladina vody dosiahne v pondelok večer o meter vyššiu úroveň než obvykle. Aktivovaný bol protipovodňový systém známy pod akronymom MOSE (Mojžiš), pozostávajúci zo žltých pohyblivých hrádzí nainštalovaných pri troch vstupoch do Benátskej lagúny. Systém je v prevádzke od roku 2020.
Benátky používajú túto sústavu bariér predovšetkým v jesenných mesiacoch, keď dážď a búrky spôsobujú stúpanie hladiny. Odvtedy toto mesto zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO netrápia rozsiahle záplavy.
Posledné veľké záplavy sa v meste vyskytli v roku 2019, keď hladina vody stúpla do výšky 187 centimetrov. Zaplavených bolo okolo vyše 80 percent rozlohy Benátok.
Ešte horšia bola situácia v roku 1966, keď voda stúpla na 194 centimetrov.
Podľa príspevku talianskej civilnej ochrany na platforme X (predtým Twitter) niektoré oblasti, napríklad Lombardsko, vydali na utorok červenú výstrahu. Pre ďalšie oblasti na severe krajiny platí oranžová výstraha.
Najhoršie boli zasiahnuté regióny Lombardsko, kde sa nachádza obchodná metropola krajiny Miláno, ako aj Ligúria a Piemont.
Búrky spôsobili v niektorých regiónoch zmätok a viedli k menším záplavám a zosuvom pôdy či výpadkom dodávok elektriny.
Úrady v Benátkach informovali, že sa pripravujú na to, že hladina vody dosiahne v pondelok večer o meter vyššiu úroveň než obvykle. Aktivovaný bol protipovodňový systém známy pod akronymom MOSE (Mojžiš), pozostávajúci zo žltých pohyblivých hrádzí nainštalovaných pri troch vstupoch do Benátskej lagúny. Systém je v prevádzke od roku 2020.
Benátky používajú túto sústavu bariér predovšetkým v jesenných mesiacoch, keď dážď a búrky spôsobujú stúpanie hladiny. Odvtedy toto mesto zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO netrápia rozsiahle záplavy.
Posledné veľké záplavy sa v meste vyskytli v roku 2019, keď hladina vody stúpla do výšky 187 centimetrov. Zaplavených bolo okolo vyše 80 percent rozlohy Benátok.
Ešte horšia bola situácia v roku 1966, keď voda stúpla na 194 centimetrov.
Podľa príspevku talianskej civilnej ochrany na platforme X (predtým Twitter) niektoré oblasti, napríklad Lombardsko, vydali na utorok červenú výstrahu. Pre ďalšie oblasti na severe krajiny platí oranžová výstraha.