Zatiaľ čo globálny priemer teploty stúpol od začiatku 20. storočia takmer o jeden stupeň Celzia, Slovensko podľa hlavného mesta vykazuje za to isté obdobie približne dvojnásobné oteplenie.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Extrémne letné horúčavy predstavujú pre obyvateľov Bratislavy najväčšie riziko v mestských častiach Staré Mesto, Ružinov, časť Trnávka, a čiastočne v Petržalke i v Novom Meste. Vysoké teploty zhoršujú kvalitu života najmä ľuďom v husto zastavaných oblastiach bez zelene a vody. Informuje o tom hlavné mesto na svojom portáli Open data Bratislava. Odvoláva sa pritom na analýzy zo satelitných snímok.
Na zverejnenej mape mesta s teplotami povrchov vidno, že počas horúčav je citeľne chladnejšie v lesoch. Napríklad, keď na niektorých miestach v Bratislave namerali 40 až 49 stupňov Celzia, v lesoch sa teplota pohybovala do 25 stupňov Celzia.
"Zmena klímy sa prejavuje aj v Bratislave. Sú to hlavne horúčavy, nedostatok zrážok, inokedy zase ich nadbytok, ktoré významne menia životné podmienky obyvateľov mesta," konštatuje magistrát. Najviac postihnuté sú a budú podľa neho tie lokality, ktoré sú najmenej adaptované na dôsledky zmeny klímy.
Zatiaľ čo globálny priemer teploty stúpol od začiatku 20. storočia takmer o jeden stupeň Celzia, Slovensko podľa hlavného mesta vykazuje za to isté obdobie približne dvojnásobné oteplenie. Približne o 1,7 až dva stupne Celzia. "Predpokladá sa, že vporovnaní sobdobím 1961 - 1990 sa ročný priemer teploty vzduchu v oblasti južného Slovenska do roku 2100 výrazne zvýši," poznamenala bratislavská samospráva.
Na zverejnenej mape mesta s teplotami povrchov vidno, že počas horúčav je citeľne chladnejšie v lesoch. Napríklad, keď na niektorých miestach v Bratislave namerali 40 až 49 stupňov Celzia, v lesoch sa teplota pohybovala do 25 stupňov Celzia.
"Zmena klímy sa prejavuje aj v Bratislave. Sú to hlavne horúčavy, nedostatok zrážok, inokedy zase ich nadbytok, ktoré významne menia životné podmienky obyvateľov mesta," konštatuje magistrát. Najviac postihnuté sú a budú podľa neho tie lokality, ktoré sú najmenej adaptované na dôsledky zmeny klímy.
Zatiaľ čo globálny priemer teploty stúpol od začiatku 20. storočia takmer o jeden stupeň Celzia, Slovensko podľa hlavného mesta vykazuje za to isté obdobie približne dvojnásobné oteplenie. Približne o 1,7 až dva stupne Celzia. "Predpokladá sa, že vporovnaní sobdobím 1961 - 1990 sa ročný priemer teploty vzduchu v oblasti južného Slovenska do roku 2100 výrazne zvýši," poznamenala bratislavská samospráva.