Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ čo stred, sever a v minulých dňoch aj severovýchod Slovenska sužovali intenzívne búrky a dažde, na západe a v okolí Bratislavy pretrváva deficit zrážok.
Autor TASR
Bratislava 15. júla (TASR) – Pre počasie, ktoré momentálne panuje na Slovensku i v celej strednej Európe, sú príznačné veľké rozdiely medzi množstvom zrážok v jednotlivých oblastiach. Zatiaľ čo stred, sever a v minulých dňoch aj severovýchod Slovenska sužovali intenzívne búrky a dažde, na západe a v okolí Bratislavy pretrváva deficit zrážok. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
"Koľko naprší v jednotlivých, hoci aj neveľmi vzdialených lokalitách, je veľmi rozdielne a udalosti z posledných dní to naozaj názorne potvrdzujú. Nerovnomerné rozloženie zrážok v čase i priestore počas letných mesiacov je tiež jedným z najviditeľnejších prejavov postupujúcej klimatickej zmeny. Väčšina týchto zrážok totiž pochádza z búrkových lejakov," povedal Faško.
Slovensko má za sebou mimoriadne búrlivú noc zo stredy na štvrtok, keď búrky a ich sprievodné javy – intenzívny dážď, silný vietor a krúpy – spôsobili kalamitnú situáciu na viacerých miestach stredného a severného Slovenska. Na niekoľko minút sa ocitlo bez elektriny 30.000 odberných miest. Viac než 9000 odberných miest malo výpadok dlhší. Do štvrtka rána hasiči uskutočnili celkom 94 výjazdov, pričom najčastejšie, až 40-krát, zasahovali v Žilinskom kraji. Ochromená bola aj železničná doprava na Liptove, teda na dôležitom úseku medzi Žilinou a Popradom.
"Vlna intenzívnych zrážok a búrok zasiahla stred a sever Slovenska už počas stredy 14. júla. Búrkové pásmo postupovalo od Maďarska smerom na sever. Na Orave v Tvrdošíne napríklad napršalo 58 milimetrov (mm), v Zuberci 59 mm, vo Vrátnej doline 52 mm a v Jarabej 53 mm zrážok. Na Chopku spadlo 33 mm zrážok. Na viacerých meteorologických staniciach, napríklad v Liesku na severnej Orave, zaznamenali aj krúpy," povedal Faško.
Ako dodal, už v pondelok (12. 7.) intenzívne dažde a búrky potrápili severovýchod Slovenska. "Zasiahnutý bol predovšetkým región Starej Ľubovne. V obci Jarabina napršalo 93 milimetrov zrážok, ktoré spadli v priebehu jednej až dvoch hodín, teda vo veľmi krátkom čase. Vo svahovitom teréne to muselo nevyhnutne viesť k sústredeniu vody, ktorá stekala zo svahov a spôsobila lokálnu povodeň. V Brezovici nad Torysou, čo je v Levočských vrchoch, napršalo 74 mm, v neďalekých Toryskách 44 mm a v Prešove 45 mm," doplnil klimatológ.
Tragický rozmer majú potom povodne v Nemecku, kde si rozbúrená voda do štvrtkového popoludnia vyžiadala 19 obetí na životoch.
"Situácia súvisí s polohou výškovej tlakovej níže, ktorá sa už niekoľko dní nachádza v priestore Álp a zotrváva tu. Veľmi netypický pre leto je tiež výskyt tlakovej výše nad Britskými ostrovmi. Nad strednou Európou sa tak nachádza teplý a vlhký vzduch s veľkým množstvom vodných pár. Ten sa dostáva vo výstupných prúdoch do vyšších nadmorských výšok, kde je chladnejšie, a tam sa kondenzuje, čo vyúsťuje do veľmi intenzívnych a výdatných zrážok," vysvetlil Faško s tým, že sa pod intenzitu takýchto javov – teda búrok a prívalových dažďov – podpisuje aj rastúca priemerná teplota vzduchu spôsobená globálnym otepľovaním atmosféry.
"Koľko naprší v jednotlivých, hoci aj neveľmi vzdialených lokalitách, je veľmi rozdielne a udalosti z posledných dní to naozaj názorne potvrdzujú. Nerovnomerné rozloženie zrážok v čase i priestore počas letných mesiacov je tiež jedným z najviditeľnejších prejavov postupujúcej klimatickej zmeny. Väčšina týchto zrážok totiž pochádza z búrkových lejakov," povedal Faško.
Slovensko má za sebou mimoriadne búrlivú noc zo stredy na štvrtok, keď búrky a ich sprievodné javy – intenzívny dážď, silný vietor a krúpy – spôsobili kalamitnú situáciu na viacerých miestach stredného a severného Slovenska. Na niekoľko minút sa ocitlo bez elektriny 30.000 odberných miest. Viac než 9000 odberných miest malo výpadok dlhší. Do štvrtka rána hasiči uskutočnili celkom 94 výjazdov, pričom najčastejšie, až 40-krát, zasahovali v Žilinskom kraji. Ochromená bola aj železničná doprava na Liptove, teda na dôležitom úseku medzi Žilinou a Popradom.
"Vlna intenzívnych zrážok a búrok zasiahla stred a sever Slovenska už počas stredy 14. júla. Búrkové pásmo postupovalo od Maďarska smerom na sever. Na Orave v Tvrdošíne napríklad napršalo 58 milimetrov (mm), v Zuberci 59 mm, vo Vrátnej doline 52 mm a v Jarabej 53 mm zrážok. Na Chopku spadlo 33 mm zrážok. Na viacerých meteorologických staniciach, napríklad v Liesku na severnej Orave, zaznamenali aj krúpy," povedal Faško.
Ako dodal, už v pondelok (12. 7.) intenzívne dažde a búrky potrápili severovýchod Slovenska. "Zasiahnutý bol predovšetkým región Starej Ľubovne. V obci Jarabina napršalo 93 milimetrov zrážok, ktoré spadli v priebehu jednej až dvoch hodín, teda vo veľmi krátkom čase. Vo svahovitom teréne to muselo nevyhnutne viesť k sústredeniu vody, ktorá stekala zo svahov a spôsobila lokálnu povodeň. V Brezovici nad Torysou, čo je v Levočských vrchoch, napršalo 74 mm, v neďalekých Toryskách 44 mm a v Prešove 45 mm," doplnil klimatológ.
Tragický rozmer majú potom povodne v Nemecku, kde si rozbúrená voda do štvrtkového popoludnia vyžiadala 19 obetí na životoch.
"Situácia súvisí s polohou výškovej tlakovej níže, ktorá sa už niekoľko dní nachádza v priestore Álp a zotrváva tu. Veľmi netypický pre leto je tiež výskyt tlakovej výše nad Britskými ostrovmi. Nad strednou Európou sa tak nachádza teplý a vlhký vzduch s veľkým množstvom vodných pár. Ten sa dostáva vo výstupných prúdoch do vyšších nadmorských výšok, kde je chladnejšie, a tam sa kondenzuje, čo vyúsťuje do veľmi intenzívnych a výdatných zrážok," vysvetlil Faško s tým, že sa pod intenzitu takýchto javov – teda búrok a prívalových dažďov – podpisuje aj rastúca priemerná teplota vzduchu spôsobená globálnym otepľovaním atmosféry.
