Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
IEP v budúcnosti očakáva prudší nárast teplôt napríklad v okrese Lučenec. Doteraz tam nezaznamenali taký vysoký počet tropických dní a nocí ako napríklad v Nových Zámkoch či Komárne.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Extrémnymi horúčavami je najohrozenejší juh Slovenska vrátane hlavného mesta Bratislavy. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky. Vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).
V oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami žije vyše 16 percent Slovákov. "Ohrozené regióny sú koncentrované na juhozápade krajiny v okolí hlavného mesta a Žitného ostrova, ale aj na juhu stredného Slovenska. Okresy Bratislava I, Komárno a Nové Zámky zároveň v súčasnosti patria medzi miesta s najvyšším priemerným počtom tropických dní ročne," priblížili analytici.
Väčšie, hustejšie obývané a zastavanejšie mestá bývajú podľa IEP ohrozenejšie. Bratislavu I postihovali v minulosti časté tropické noci, keď teploty neklesli pod 20 stupňov. "Takéto noci sú charakteristické pre urbanizované miesta, pretože budovy a cesty v mestách akumulujú teplo, čo spomaľuje poklesy teplôt počas nocí," vysvetlili.
IEP poukazuje na to, že bratislavské Staré Mesto má veľa nepriepustných povrchov, čo prispieva k vytváraniu ostrovov tepla. "Je to zároveň husto obývaná mestská časť, čo znamená, že vplyvy horúčav pociťuje vysoké množstvo obyvateľov koncentrovaných na jednom mieste," podotkli analytici.
Najvyššie priemerné počty tropických dní za rok zaznamenávajú okresy Komárno a Nové Zámky. V meste Hurbanovo v okrese Komárno zároveň namerali najvyššiu teplotu na Slovensku, a to 40,3 stupňa Celzia. "Tieto okresy sú zároveň pomerne zraniteľné, keďže v nich žije vysoký počet obyvateľstva vo veku nad 70 rokov, ktoré má relatívne zlý prístup k zdravotnej starostlivosti," skonštatoval inštitút. Doplnil, že v niektorých obciach v Nových Zámkoch je minimálny čas cestovania do najbližšej nemocnice či polikliniky aspoň 50 minút.
IEP v budúcnosti očakáva prudší nárast teplôt napríklad v okrese Lučenec. Doteraz tam nezaznamenali taký vysoký počet tropických dní a nocí ako napríklad v Nových Zámkoch či Komárne. "No vo výsledku je stupeň ohrozenia Lučenca porovnateľný s najrizikovejšími okresmi," uviedol.
Inštitút pokračuje, že situáciu v okrese ovplyvňujú aj sociálnoekonomické faktory. V niektorých obciach žije vysoký podiel zraniteľného obyvateľstva, napríklad detí do štyroch rokov. V Lučenci je zároveň vyšší počet koncentrovaných rómskych komunít.
Obce položené vo vyšších nadmorských výškach sú podľa analytikov menej vystavené horúčavám. Sever krajiny je oproti juhu hornatejší. Počty tropických dní a nocí sú tak v priemere nižšie. "Význam nadmorskej výšky vidieť pri Levoči, ktorú postihli v posledných rokoch v priemere iba štyri tropické dni ročne, kým v Prešove to bolo vyše 11 dní," podotkli.
Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. V piatok bude oficiálne predstavená na pôde OECD v Paríži na podujatí v rámci slovenského predsedníctva V4. Analýza určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami - extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.
V oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami žije vyše 16 percent Slovákov. "Ohrozené regióny sú koncentrované na juhozápade krajiny v okolí hlavného mesta a Žitného ostrova, ale aj na juhu stredného Slovenska. Okresy Bratislava I, Komárno a Nové Zámky zároveň v súčasnosti patria medzi miesta s najvyšším priemerným počtom tropických dní ročne," priblížili analytici.
Väčšie, hustejšie obývané a zastavanejšie mestá bývajú podľa IEP ohrozenejšie. Bratislavu I postihovali v minulosti časté tropické noci, keď teploty neklesli pod 20 stupňov. "Takéto noci sú charakteristické pre urbanizované miesta, pretože budovy a cesty v mestách akumulujú teplo, čo spomaľuje poklesy teplôt počas nocí," vysvetlili.
IEP poukazuje na to, že bratislavské Staré Mesto má veľa nepriepustných povrchov, čo prispieva k vytváraniu ostrovov tepla. "Je to zároveň husto obývaná mestská časť, čo znamená, že vplyvy horúčav pociťuje vysoké množstvo obyvateľov koncentrovaných na jednom mieste," podotkli analytici.
Najvyššie priemerné počty tropických dní za rok zaznamenávajú okresy Komárno a Nové Zámky. V meste Hurbanovo v okrese Komárno zároveň namerali najvyššiu teplotu na Slovensku, a to 40,3 stupňa Celzia. "Tieto okresy sú zároveň pomerne zraniteľné, keďže v nich žije vysoký počet obyvateľstva vo veku nad 70 rokov, ktoré má relatívne zlý prístup k zdravotnej starostlivosti," skonštatoval inštitút. Doplnil, že v niektorých obciach v Nových Zámkoch je minimálny čas cestovania do najbližšej nemocnice či polikliniky aspoň 50 minút.
IEP v budúcnosti očakáva prudší nárast teplôt napríklad v okrese Lučenec. Doteraz tam nezaznamenali taký vysoký počet tropických dní a nocí ako napríklad v Nových Zámkoch či Komárne. "No vo výsledku je stupeň ohrozenia Lučenca porovnateľný s najrizikovejšími okresmi," uviedol.
Inštitút pokračuje, že situáciu v okrese ovplyvňujú aj sociálnoekonomické faktory. V niektorých obciach žije vysoký podiel zraniteľného obyvateľstva, napríklad detí do štyroch rokov. V Lučenci je zároveň vyšší počet koncentrovaných rómskych komunít.
Obce položené vo vyšších nadmorských výškach sú podľa analytikov menej vystavené horúčavám. Sever krajiny je oproti juhu hornatejší. Počty tropických dní a nocí sú tak v priemere nižšie. "Význam nadmorskej výšky vidieť pri Levoči, ktorú postihli v posledných rokoch v priemere iba štyri tropické dni ročne, kým v Prešove to bolo vyše 11 dní," podotkli.
Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. V piatok bude oficiálne predstavená na pôde OECD v Paríži na podujatí v rámci slovenského predsedníctva V4. Analýza určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami - extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.
