Bratislava 25. mája (TASR) – Dažde v uplynulých dňoch znížili alebo úplne vyrovnali pretrvávajúci zrážkový deficit na Slovensku. Pre TASR to povedal klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
"Prispeli k tomu hlavne zrážky od začiatku druhej májovej dekády, teda od 11. mája, odkedy prší veľa a pomerne pravidelne. Oproti tomu v marci a v apríli bolo dažďa naozaj veľmi málo a aj na začiatku mája bol ešte stav pomerne nepriaznivý," uviedol pre TASR Faško.
Najdlhšie pociťoval nedostatok zrážok juhozápad Slovenska. Na bratislavskom letisku spadlo napríklad od 11. februára do 24. mája tohto roku 95 milimetrov (mm) zrážok, z toho väčšina, až 73 mm, počas mája. Ešte stále sa tu udržuje deficit 45 mm. Vo štvrtok 20. mája dosahoval dokonca 65 mm, čo znamená, že dovtedy na tomto mieste napršala len polovica z obvyklého množstva za dané obdobie. Teraz sú to už dve tretiny.
Výdatné májové dažde pomohli dorovnať zrážkový deficit v Jaslovských Bohuniciach či v Hurbanove. Celkovo v Hurbanove od 11. februára do 24. mája spadlo 125 mm zrážok a do obvyklého množstva chýba iba deväť mm, čo sa podľa Faška dá považovať za normálny stav. V Jaslovských Bohuniciach napršalo 135 mm, čo je dokonca o štyri mm viac, než predstavuje priemer.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/DPA
"Na mnohých miestach Slovenska je potom prebytok zrážok, hoci nie veľmi výrazný. Napríklad v Stropkove od 11. februára do 24. mája spadlo 191 mm zrážok, čo je 30 mm nad priemernou hodnotou. V Prievidzi to bolo 176 mm a prebytok dosiahol 17 mm, pričom aj tu napršalo až 128 mm len počas tohtoročného mája," doplnil Faško.
K miestam, kde prší veľa, patrí Banská Bystrica. Od začiatku mesiaca do pondelka 24. mája tu napršalo 156 mm zrážok, čo je už teraz na tomto mieste dosiaľ štvrtý najväčší zrážkový úhrn pre máj od roku 1961. Pritom do konca mesiaca môže napršať ešte viac. Doteraz najviac zrážok tu namerali v máji 1984 - až 240 mm. V rokoch 2010 a 2013 to potom bolo 167 a 181 mm.
"Tieto dva roky 2010 a 2013 boli poznamenané podobnými poveternostnými podmienkami, aké u nás určujú charakter počasia práve teraz. Severoatlantická oscilácia bola takisto v negatívnej fáze, teda tlakové níže nepostupovali smerom z Atlantiku do vnútrozemia Európy, ale presúvali sa do oblasti Stredozemného mora a potom smerom na severovýchod. Ich zrážkové pásma tak zasahovali na Slovensko. V roku 2010 sa to dialo takmer v priebehu celého roka a v roku 2013 na jar,“ vysvetlil Faško.
Ilustračná snímkaFoto: TASR/Roman Hanc
Skúsenosť z roku 2013 naznačuje, že aj po chladnej jari môže prísť príjemné a dokonca teplotne nadnormálne leto. Možnosť, že leto 2021 bude nadpriemerne teplé a suchšie naznačujú aj prvé zverejnené prognózy pre Európu. Nie je však zatiaľ jasné, kedy presne sa zmení pretrvávajúca poveternostná situácia, keďže aj počítačové modely – vzhľadom na súčasné netypické počasie – svoje predpovede priebežne menia.
