Bratislava 23. marca (Teraz.sk) – Žijeme v oblasti, kde je počasie voči prírode a ľuďom relatívne zmierlivé a jeho prejavy neboli také katastrofické ako inde vo svete. Napriek tomu aj na Slovensku pribúdajú prípady extrémneho počasia s dôsledkami, ako sú napríklad škody na lesných porastoch, či lokálne povodne. Pre TASR to povedal klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). „Priestor relatívnej bezpečnosti, v ktorom sme žili pred päťdesiatimi rokmi, je už destabilizovaný. Počasie naozaj prináša situácie, ktoré ohrozujú majetok a niekedy aj náš život,“ uviedol Pavel Faško.

V utorok 23. marca si slovenská i svetová verejnosť pripomenie Svetový meteorologický deň (WMD). V tento deň v roku 1950 vznikla Svetová meteorologická organizácia (WMO), nástupca Medzinárodnej meteorologickej organizácie (IMO), založenej v roku 1872. Takisto 23. marca 1950 nadobudla platnosť Konvencia o Svetovej meteorologickej organizácii, ktorú zastrešuje Organizácia spojených národov (OSN) a má sídlo v Ženeve, Slovensko v nej zastupuje práve SHMÚ.

Klimatológ Pavel Faško v ňom pôsobí od augusta 1983, teda od skončenia vysokej školy. Kým v minulosti podľa neho viac sledovali predpovede počasia ľudia, ktorí to potrebovali v súvislosti so svojou profesiou, dnes je ich prijímateľom široká laická verejnosť a záujem o počasie oveľa viac motivujú voľnočasové aktivity.

Foto: TASR - Dano Veselský

Ako rozumieť predpovedi?

To na druhej strane prináša aj úskalia. Predpovede sú často interpretované veľmi zjednodušene. Ponúka ich množstvo internetových stránok či aplikácií a podľa Faška neraz vzniká dojem, že si predpovede odporujú, nie sú presné, či sa dokonca mýlia.

„V skutočnosti je meteorológia oveľa zložitejšia. Máme napríklad k dispozícii množstvo počítačových modelov, ktoré majú rôznu úroveň presnosti. Často sa od seba líšia výstupy európskych a amerických modelov, pretože vychádzajú z odlišných parametrov. Odborník musí poznať pôvod daného modelu, jeho možnosti, aby ho vedel rozumným spôsobom vyhodnotiť, čo bežní užívatelia nevedia,“ vysvetlil Faško.

Rovnako si môžu ľudia nepresne či dokonca nesprávne vyložiť predpovede v populárnej zjednodušenej podobe, napríklad v grafickej forme. „Napríklad sa stáva, že na piktograme je nakreslený obláčik a pod ním kvapky, nerozlišuje sa však, o aký typ dažďa pôjde. Niekto sa rozhodne, že povedzme nebude pracovať v záhrade, lebo má pršať. Pričom v skutočnosti môže ísť len o nejaký krátky a slabý dážď. To sú úskalia zjednodušených foriem predpovedí,“ dodal odborník.

Predpovede počasia na nasledujúcich 24 hodín sú úspešné na viac než 95 percent. Rovnako sa okolo 90 percent pohybuje úspešnosť predpovedí na ďalšie 2 až 3 dni. Pomocou numerických modelov sa tiež robia výhľady na nasledujúce dva týždne.

Bude tuhá zima?

Foto: TASR/AP

Odborníci sú však často konfrontovaní s otázkami aké bude napríklad leto, či zima. „Dá sa pochopiť, že ľudia plánujú aktivity, napríklad dovolenky, na niekoľko mesiacov dopredu a zaujíma ich, ako im bude počasie priať. Takže je jasné, že príspevok s takýmto obsahom vzbudí záujem. Na takto postavenú otázku sa však nedá rozumne odpovedať a začínajú to chápať už aj novinári,“ doplnil Faško.

Dlhodobo sa dá predpovedať len trend počasia v kombinácii so štatistickými ukazovateľmi aký typ počasie zvykne v danom období prevládať. „Pri takých dlhých úsekoch ako sú ročné obdobia sa potom prejaví aj celková tendencia, ktorá tu je, teda fakt, že v súčasnosti sú obdobia zväčšia teplejšie v porovnaní s minulosťou a s dlhodobým priemerom. Typickým príkladom tohto javu sú zimy. Všetky zimy, ktoré sa u nás vyskytujú v posledných troch desaťročiach, sú ako celok teplotne normálne alebo nadnormálne, napriek tomu, že v nich môžu byť aj veľmi studené obdobia s mrazmi. Túto zimu boli takéto obdobia so silnými vlnami mrazov v januári aj vo februári, no aj tohoročná zima ako celok bola nadnormálne teplá,“ objasnil Pavel Faško. Z toho môže vychádzať aj predpoklad, aká zima nás bude očakávať v ďalšom roku.

Počasie je iné než bývalo

Klimatická zmena tiež mení mnohé známe vzorce a schémy, podľa ktorých sa počasie správalo – a často sú od nich odvodené aj ľudové pranostiky. Napríklad pranostika o Medardovej kvapke odráža skúsenosť, že začiatky leta bývali chladnejšie a spojené so zrážkami vzhľadom na prúdenie chladnejšieho oceánskeho vzduchu. V súčasnosti často hneď na začiatku leta nastúpi slnečné počasie s horúčavami, prípadne s prehánkami a búrkami.

Naopak, kým záveru leta a začiatku jesene sa pripisovalo stabilnejšie počasie, dnes sa september stáva daždivejším mesiacom, na západe Slovenska dokonca najdaždivejším – čo súvisí s mimoriadne teplými letami, ktoré vytvárajú predpoklad pre vznik tlakových níží nad Stredomorím a aj výskyt intenzívnych dažďov. Často sa tiež opakuje scenár, keď po relatívne teplej zime s nedostatkom snehu nasleduje suchá jar a takmer každoročne sa na Slovensku začiatok vegetačného obdobia spája s deficitom zrážok.

Foto: TASR/AP

Práve v spojitosti s klimatickou zmenou získava práca klimatológov a meteorológov nový rozmer. „V minulosti sa dlhodobý charakter počasia vnímal ako nemenný, konštantný a tak táto časť našej práce nepútala až takú veľkú pozornosť. Teraz sa veľmi často stretávame s otázkami, aké sú trendy a čo nás čaká napríklad o 50 rokov. Sú to však ťažké otázky. Ak sa situácia v spojitosti s globálnym otepľovaním bude zhoršovať, spätne to ovplyvní ďalší vývoj. Tempo otepľovania tak môže byť ešte výraznejšie v porovnaní s doterajšími očakávaniami a predpoveďami. A to sa už aj deje a potvrdzujú to výsledky meteorologických meraní v posledných dvoch desaťročiach. Ak budú tieto trendy pokračovať ďalej výsledok bude o takých 50 rokov veľmi nepríjemný,“ dodal klimatológ Pavel Faško.

Na jednej strane je dnes človek menej spojený s prírodou než v minulosti, a tak stráca schopnosť intuitívne vnímať počasie a rozumieť mu. Na druhej strane dnes najmladšie generácie získavajú základné poznatky o meteorológii aj v rámci školskej výučby.

„Učitelia so žiakmi chodia na exkurzie, buď k nám do SHMÚ na Kolibu, alebo na iné pracoviská na Slovensku. Mnohí kolegovia chodia robiť prednášky do škôl. Deti reagujú väčšinou priaznivo, dávajú pozor a téma ich zaujíma. To je dobrá správa,“ doplnil klimatológ Pavel Faško z SHMÚ.