Bratislava 23. marec (TASR) – Svetový deň meteorológie sa slávi každoročne 23. marca pri príležitosti založenia Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Tá v nedeľu slávi 75 rokov a zdôrazňuje heslo Spoločné odstraňovanie nedostatkov vo včasnom varovaní.

"Vo videu k tohtoročnému Svetovému meteorologickému dňu zdôrazňuje WMO kritický význam systémov včasného varovania pri prevencii a zmierňovaní katastrof súvisiacich všeobecne s nepriaznivým počasím a zvlášť s nepriaznivými udalosťami zosilnenými rýchlym globálnym otepľovaním," povedal pre TASR klimatológ Milan Lapin, emeritný profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave: "Tieto systémy môžu pomôcť ľuďom predvídať a pripraviť sa na rôzne prírodné nebezpečenstvá ako sú búrky, záplavy a vlny horúčav – a to ešte skôr, než zasiahnu nejaký región. V konečnom dôsledku tak možno zachrániť milióny životov."

Svetový meteorologický deň (SMD) vyhlásila WMO, ako jedna z odborných organizácií OSN, v roku 1951 na počesť svojho znovuzaloženia 23. marca 1950. WMO si teda v nedeľu 23. marca pripomenie 75 rokov existencie vo svojej súčasnej podobe. Dovtedy niesla pomenovanie Medzinárodná meteorologická organizácia (IMO) a vznikla v roku 1873.

Podľa Lapina existuje niekoľko dôvodov, prečo je včasné varovanie dôležité nielen v meteorológii ale aj v hydrológii a klimatológii, ktoré sú tiež súčasťou odborných činností WMO.

"Je už všeobecne známe, že roky 2023 a 2024 boli výrazne najteplejšími rokmi v celosvetovom priemere – čiže globálne – v celej histórii prístrojových meraní. To znamená najmenej od roku 1775, no veľmi pravdepodobne aj za posledných 5000 rokov. Priemerná globálna teplota vzduchu bola za posledných 24 mesiacov, teda od marca 2023 do februára 2025 o viac ako 1,5 °C vyššia než tzv. predindustriálny normál z obdobia 1850-1900," vysvetlil klimatológ.

Na Svetovej klimatickej konferencii OSN COP21 v Paríži v decembri 2015 sa pritom svetoví politickí lídri dohodli, že by sa táto hranica globálneho otepľovania nemala prekročiť ani do roku 2100.

"Rýchle zvýšenie priemernej globálnej teploty súvisí s výskytom viacerých nebezpečných udalostí, ktoré môžu spôsobiť značné materiálne škody a aj obete na životoch. Rýchlo sa zintenzívňujú tropické cyklóny, ničivé zrážky, búrkové lejaky a prívalové dažde, záplavy. Na vzostupe sú však aj smrteľné suchá a lesné požiare. Hladina morí sa zvyšuje, čo vystavuje husto obývané prímorské oblasti pobrežným záplavám a vplyvom morských vĺn. Spoločenské dôsledky týchto udalostí pokračujú ešte dlho po tom, čo titulky v médiách o tom vyblednú," konštatoval Lapin.

Ako dodal, vďaka iniciatíve Včasné varovania pre všetkých sa podarilo dosiahnuť významný pokrok v záchrane životov, ochrane majetku a v posilňovaní odolnosti komunity. Keďže klimatické riziká sa stupňujú, naliehavosť iniciatívy stále rastie.

"Takto iniciatíva vstupuje do ďalšej fázy, partnerstvá sa rozširujú, aby sa urýchlil pokrok v tejto oblasti. Spolupráca s darcami, klimatickými fondami a rozvojovými bankami zvyšuje podporu úsilia o včasné varovanie. Regionálni partneri a špecializované centrá sa využívajú na zvýšenie vplyvu a budovanie trvalých kapacít. Národná zodpovednosť zostáva jadrom iniciatívy, pričom vlády, najmä Národné meteorologické a hydrologické služby – u nás Slovenský hydrometeorologický ústav –, vedú úsilie o posilnenie odolnosti a vytvorenie udržateľných a efektívnych systémov včasného varovania," zdôraznil klimatológ Milan Lapin.



Zdroj: WMO