Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo všeobecnosti bol rok 2023 zatiaľ najteplejší v histórii meraní, pričom priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) - Svetové klimatologické centrá pre strednú Európu predpovedajú, že nastávajúce leto bude teplotne nadnormálne v porovnaní s dlhodobým priemerom, pričom zrážkové úhrny by mali byť v medziach normálu až podnormálne. Predpoklad vyslovil klimatológ Milan Lapin, emeritný profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
"Leto bude zrejme teplejšie dokonca aj oproti dlhodobému priemeru rokov 1991 až 2020, teda v porovnaní s obdobím, ktoré je už ovplyvnené klimatickou zmenou a rastom globálnej teploty," povedal Lapin pre TASR.
Presnejšiu prognózu počasia na základe predpovedných modelov dokážu odborníci stanoviť spravidla na obdobie len do 14 až 16 dní.
Klimatológovia však rámcovú predpoveď na letné obdobie môžu oprieť o niekoľko faktorov. "Oceánický Niňo Index (ONI) klesol v máji 2024 v sektore 3.4 v rovníkovom Pacifiku pod +0,5 stupňa Celzia a zrejme v júli 2024 sa priblíži k hodnote -0,5 stupňa Celzia, čo bude znamenať začiatok chladnejšej epizódy La Niňa. Neskôr sa asi koncom roka 2024 spomalí globálne otepľovanie až o 0,2 stupňa Celzia," konštatoval Lapin.
Ako dodal, Atlantický oceán je severne od rovníka stále na povrchu v priemere rekordne teplý. "Tak to zostane ešte najmenej jeden mesiac. To významne zredukuje vplyv možných vpádov studeného vzduchu od severu nad západnú Európu," doplnil klimatológ.
Podľa neho sa slnečná aktivita postupne zvyšuje do ďalšieho maxima v 11-ročnom cykle, počas ktorého bude trochu vyššia ako pri predchádzajúcom nízkom maxime v 24. cykle. V dôsledku rekordne vysokej teploty povrchu oceánov na Zemi, ktorá pretrváva už od apríla 2023, je v atmosfére Zeme aj rekordne veľa vodnej pary, čo podľa Lapina zostane aj počas nasledujúcich najmenej piatich mesiacov.
Na prahu meteorologického leta, ktoré sa začína 1. júna, sa dá tiež predpokladať, že je len minimálna pravdepodobnosť, že leto bude chladnejšie v porovnaní s dlhodobým priemerom. Posledné roky a aj posledné letá sa spravidla zaraďujú medzi najteplejšie v histórii meraní. Najteplejšie na Slovensku od roku 1881, teda od začiatku vyhodnocovania, bolo dosiaľ leto roku 2022. Vlaňajšie leto bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v poradí na 11. mieste, no ešte vždy bolo o 0,6 stupňa Celzia teplejšie než priemer rokov 1991 - 2020.
Vo všeobecnosti bol rok 2023 zatiaľ najteplejší v histórii meraní, pričom priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia. Prekonala tak o 0,17 stupňa Celzia dosiaľ najteplejší rok 2016. Zároveň bol minulý rok o 1,48 stupňa Celzia teplejší v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ktorým sú podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) roky 1850 až 1900. To znamená, že sa klíma planéty približuje ku kritickej hranici oteplenia o 1,5 stupňa Celzia. K bilancii roku 2023 prispela aj séria rekordne teplých mesiacov, ktorá sa začala v minulom roku v júni.
"Leto bude zrejme teplejšie dokonca aj oproti dlhodobému priemeru rokov 1991 až 2020, teda v porovnaní s obdobím, ktoré je už ovplyvnené klimatickou zmenou a rastom globálnej teploty," povedal Lapin pre TASR.
Presnejšiu prognózu počasia na základe predpovedných modelov dokážu odborníci stanoviť spravidla na obdobie len do 14 až 16 dní.
Klimatológovia však rámcovú predpoveď na letné obdobie môžu oprieť o niekoľko faktorov. "Oceánický Niňo Index (ONI) klesol v máji 2024 v sektore 3.4 v rovníkovom Pacifiku pod +0,5 stupňa Celzia a zrejme v júli 2024 sa priblíži k hodnote -0,5 stupňa Celzia, čo bude znamenať začiatok chladnejšej epizódy La Niňa. Neskôr sa asi koncom roka 2024 spomalí globálne otepľovanie až o 0,2 stupňa Celzia," konštatoval Lapin.
Ako dodal, Atlantický oceán je severne od rovníka stále na povrchu v priemere rekordne teplý. "Tak to zostane ešte najmenej jeden mesiac. To významne zredukuje vplyv možných vpádov studeného vzduchu od severu nad západnú Európu," doplnil klimatológ.
Podľa neho sa slnečná aktivita postupne zvyšuje do ďalšieho maxima v 11-ročnom cykle, počas ktorého bude trochu vyššia ako pri predchádzajúcom nízkom maxime v 24. cykle. V dôsledku rekordne vysokej teploty povrchu oceánov na Zemi, ktorá pretrváva už od apríla 2023, je v atmosfére Zeme aj rekordne veľa vodnej pary, čo podľa Lapina zostane aj počas nasledujúcich najmenej piatich mesiacov.
Na prahu meteorologického leta, ktoré sa začína 1. júna, sa dá tiež predpokladať, že je len minimálna pravdepodobnosť, že leto bude chladnejšie v porovnaní s dlhodobým priemerom. Posledné roky a aj posledné letá sa spravidla zaraďujú medzi najteplejšie v histórii meraní. Najteplejšie na Slovensku od roku 1881, teda od začiatku vyhodnocovania, bolo dosiaľ leto roku 2022. Vlaňajšie leto bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v poradí na 11. mieste, no ešte vždy bolo o 0,6 stupňa Celzia teplejšie než priemer rokov 1991 - 2020.
Vo všeobecnosti bol rok 2023 zatiaľ najteplejší v histórii meraní, pričom priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia. Prekonala tak o 0,17 stupňa Celzia dosiaľ najteplejší rok 2016. Zároveň bol minulý rok o 1,48 stupňa Celzia teplejší v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ktorým sú podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) roky 1850 až 1900. To znamená, že sa klíma planéty približuje ku kritickej hranici oteplenia o 1,5 stupňa Celzia. K bilancii roku 2023 prispela aj séria rekordne teplých mesiacov, ktorá sa začala v minulom roku v júni.
