Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvýraznejšia je táto zmena na juhozápade Slovenska, na ktoré vplýva stredomorie a Jadran.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) – September býva v posledných rokoch bohatší na zrážky v porovnaní s minulosťou. Ako uviedol pre TASR klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, na niektorých miestach sa stáva dokonca najdaždivejším mesiacom roka.
"Toto je mimoriadne dôležité zistenie o zmene ročného režimu zrážok v súvislosti s klimatickou zmenou podmienenou činnosťou človeka," povedal Faško.
Na bratislavskej Kolibe napríklad priemerný úhrn zrážok počas septembra v rokoch 1991-2020 dosiahol hodnotu až 74 milimetrov. September tak má zároveň najvyšší dlhodobý priemerný mesačný úhrn zrážok v ročnom režime. Oproti tomu v predchádzajúcom tridsaťročnom období (1961-1990) napršalo v septembri priemerne len 47 milimetrov a mesiacom s najväčším množstvom zrážok bol jún s hodnotou 71,8 milimetra.
Podobne vyznieva aj porovnanie na ďalších staniciach najmä na juhozápade Slovenska. Napríklad na bratislavskom letisku bol septembrový priemerný mesačný úhrn zrážok v rokoch 1961-1990 iba 39,8 mm, v rokoch 1991-2020 to bolo 58,6 mm. Výrazný nárast zaznamenali aj Piešťany (zo 44,1 na 59,6 mm) a Hurbanovo (z 38,9 mm na 56,5 mm).
Podľa Faška je nárast množstva zrážok v septembri najzreteľnejší na juhozápade Slovenska, pretože je táto oblasť výraznejšie ovplyvnená tlakovými nížami prichádzajúcimi zo Stredomoria a Jadranu.
"Začína sa uplatňovať skutočnosť, že koniec leta a začiatok jesene bývajú veľmi teplé a to vytvára predpoklady pre intenzívnejšie dažde, a tiež pre výskyt búrok, ktoré môžu celkové množstvo zrážok výrazne ovplyvniť," vysvetlil Faško.
Na iných miestach Slovenska je väčšie množstvo zrážok v septembri za posledné roky menej výrazné, ale takisto badateľné.
Napríklad v Oravskej Lesnej predstavoval priemerný mesačný septembrový úhrn v rokoch 1961-1990 až 90,3 mm, v rokoch 1991-2020 to už bolo 100 mm. Podobný mierny nárast má i Rimavská Sobota (zo 43,4 na 51,6 mm), Telgárt (zo 61,6 na 74,9 mm), Trebišov (zo 44,1 na 57 mm), Poprad (zo 48,9 na 56 mm) a Kamenica nad Cirochou (zo 61 na 71,1 mm).
Tento trend potvrdzuje aj tohtoročný september. Hoci väčšinu mesiaca panovalo príjemné, slnečné a charakterom skôr letné počasie, bol to zároveň mesiac bohatý na dážď.
Začiatkom mesiaca boli početné búrky, 25. septembra zasa nastala zmena, ktorá ukončila obdobie neskorého leta a priniesla ochladenie s dažďom. Práve 25. septembra na viacerých miestach napršalo za jediný deň viac než za celý september v normálnych podmienkach.
Vysoké sú aj celkové septembrové úhrny zrážok – miestami prekročili hranicu 100 milimetrov, napríklad v Piešťanoch (108,3 mm), Banskej Bystrici (136,3 mm), v Telgárte (114,9 mm) a na Štrbskom Plese (139,6 mm).
"Zmenu v ročnom režime zrážok, ktorých býva viac práve na konci leta, resp. na začiatku jesene, zaznamenávame veľmi výrazne najmä v priebehu poslednej dekády, teda po roku 2010," doplnil Faško.
"Toto je mimoriadne dôležité zistenie o zmene ročného režimu zrážok v súvislosti s klimatickou zmenou podmienenou činnosťou človeka," povedal Faško.
Na bratislavskej Kolibe napríklad priemerný úhrn zrážok počas septembra v rokoch 1991-2020 dosiahol hodnotu až 74 milimetrov. September tak má zároveň najvyšší dlhodobý priemerný mesačný úhrn zrážok v ročnom režime. Oproti tomu v predchádzajúcom tridsaťročnom období (1961-1990) napršalo v septembri priemerne len 47 milimetrov a mesiacom s najväčším množstvom zrážok bol jún s hodnotou 71,8 milimetra.
Podobne vyznieva aj porovnanie na ďalších staniciach najmä na juhozápade Slovenska. Napríklad na bratislavskom letisku bol septembrový priemerný mesačný úhrn zrážok v rokoch 1961-1990 iba 39,8 mm, v rokoch 1991-2020 to bolo 58,6 mm. Výrazný nárast zaznamenali aj Piešťany (zo 44,1 na 59,6 mm) a Hurbanovo (z 38,9 mm na 56,5 mm).
Podľa Faška je nárast množstva zrážok v septembri najzreteľnejší na juhozápade Slovenska, pretože je táto oblasť výraznejšie ovplyvnená tlakovými nížami prichádzajúcimi zo Stredomoria a Jadranu.
"Začína sa uplatňovať skutočnosť, že koniec leta a začiatok jesene bývajú veľmi teplé a to vytvára predpoklady pre intenzívnejšie dažde, a tiež pre výskyt búrok, ktoré môžu celkové množstvo zrážok výrazne ovplyvniť," vysvetlil Faško.
Na iných miestach Slovenska je väčšie množstvo zrážok v septembri za posledné roky menej výrazné, ale takisto badateľné.
Napríklad v Oravskej Lesnej predstavoval priemerný mesačný septembrový úhrn v rokoch 1961-1990 až 90,3 mm, v rokoch 1991-2020 to už bolo 100 mm. Podobný mierny nárast má i Rimavská Sobota (zo 43,4 na 51,6 mm), Telgárt (zo 61,6 na 74,9 mm), Trebišov (zo 44,1 na 57 mm), Poprad (zo 48,9 na 56 mm) a Kamenica nad Cirochou (zo 61 na 71,1 mm).
Tento trend potvrdzuje aj tohtoročný september. Hoci väčšinu mesiaca panovalo príjemné, slnečné a charakterom skôr letné počasie, bol to zároveň mesiac bohatý na dážď.
Začiatkom mesiaca boli početné búrky, 25. septembra zasa nastala zmena, ktorá ukončila obdobie neskorého leta a priniesla ochladenie s dažďom. Práve 25. septembra na viacerých miestach napršalo za jediný deň viac než za celý september v normálnych podmienkach.
Vysoké sú aj celkové septembrové úhrny zrážok – miestami prekročili hranicu 100 milimetrov, napríklad v Piešťanoch (108,3 mm), Banskej Bystrici (136,3 mm), v Telgárte (114,9 mm) a na Štrbskom Plese (139,6 mm).
"Zmenu v ročnom režime zrážok, ktorých býva viac práve na konci leta, resp. na začiatku jesene, zaznamenávame veľmi výrazne najmä v priebehu poslednej dekády, teda po roku 2010," doplnil Faško.
