Počasie na Slovensku 25. novembra 1971 ovplyvňovali tlakové níže, ktoré sa nad jeho územie dostávali smerom zo severného Talianska a Jadranského mora.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) – Pred 50 rokmi zažila Podunajská nížina snehovú kalamitu. "Podľa meraní, ktoré máme k dispozícii väčšinou od polovice minulého storočia, išlo za posledných 71 rokov o najväčšiu snehovú kalamitu, aká sa tu odohrala počas novembra," povedal pre TASR klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Počasie na Slovensku 25. novembra 1971 ovplyvňovali tlakové níže, ktoré sa nad jeho územie dostávali smerom zo severného Talianska a Jadranského mora.
"Pri takýchto situáciách sa môže stať, že aj na juhozápade Slovenska napadne veľa snehu tak ako pred polstoročím. V Gabčíkove napríklad napadlo 35 centimetrov snehu, v Hurbanove 24 a v Žihárci 27 centimetrov. V Bratislave na letisku napadlo 18 a na Kolibe 27 centimetrov snehu. Takéto hodnoty na juhozápade Slovenska predstavujú novembrový rekord vo výške snehovej pokrývky," vysvetlil Faško.
Podľa jeho slov sa navyše vzduch nad hrubou snehovou pokrývkou výrazne ochladzoval, a tak sa stalo, že 25. novembra 1971 dosahovala maximálna denná teplota vzduchu v Podunajskej nížine miestami aj nižšie hodnoty než mínus päť stupňov Celzia. Napríklad v Žihárci vystúpila len na mínus 8,1 stupňa Celzia.
Podobná situácia nastala podľa Faška napríklad aj v januári 1987 pri známej bratislavskej kalamite, keď však bolo snehu oveľa viac a intenzívne sneženie sprevádzali mimoriadne silné mrazy – z toho dôvodu potom pri silnom vetre vznikali zo sypkého snehu obrovské záveje.
"V roku 1971 sa však napokon splnila známa pranostika o Kataríne na ľade a Vianociach na blate, pretože vianočné sviatky boli v nižších polohách prakticky bez snehu a s najvyššou dennou teplotou vzduchu nad bodom mrazu. Dokonca aj v Oravskej Lesnej bolo len sedem až osem centimetrov snehu. Aspoň na Štrbskom plese mali polmetrovú snehovú pokrývku," doplnil klimatológ.
Ako dodal, ešte pred niekoľkými desaťročiami by zimný charakter počasia so snežením – a to aj do nižších polôh – zrejme priniesla taká poveternostná situácia, v akej sa Slovensko nachádza dnes. Vzhľadom na prebiehajúce otepľovanie je však teplota vzduchu v súčasnosti vyššia a zima tak predbežne zavíta iba do horských oblastí.
Počasie na Slovensku 25. novembra 1971 ovplyvňovali tlakové níže, ktoré sa nad jeho územie dostávali smerom zo severného Talianska a Jadranského mora.
"Pri takýchto situáciách sa môže stať, že aj na juhozápade Slovenska napadne veľa snehu tak ako pred polstoročím. V Gabčíkove napríklad napadlo 35 centimetrov snehu, v Hurbanove 24 a v Žihárci 27 centimetrov. V Bratislave na letisku napadlo 18 a na Kolibe 27 centimetrov snehu. Takéto hodnoty na juhozápade Slovenska predstavujú novembrový rekord vo výške snehovej pokrývky," vysvetlil Faško.
Podľa jeho slov sa navyše vzduch nad hrubou snehovou pokrývkou výrazne ochladzoval, a tak sa stalo, že 25. novembra 1971 dosahovala maximálna denná teplota vzduchu v Podunajskej nížine miestami aj nižšie hodnoty než mínus päť stupňov Celzia. Napríklad v Žihárci vystúpila len na mínus 8,1 stupňa Celzia.
Podobná situácia nastala podľa Faška napríklad aj v januári 1987 pri známej bratislavskej kalamite, keď však bolo snehu oveľa viac a intenzívne sneženie sprevádzali mimoriadne silné mrazy – z toho dôvodu potom pri silnom vetre vznikali zo sypkého snehu obrovské záveje.
"V roku 1971 sa však napokon splnila známa pranostika o Kataríne na ľade a Vianociach na blate, pretože vianočné sviatky boli v nižších polohách prakticky bez snehu a s najvyššou dennou teplotou vzduchu nad bodom mrazu. Dokonca aj v Oravskej Lesnej bolo len sedem až osem centimetrov snehu. Aspoň na Štrbskom plese mali polmetrovú snehovú pokrývku," doplnil klimatológ.
Ako dodal, ešte pred niekoľkými desaťročiami by zimný charakter počasia so snežením – a to aj do nižších polôh – zrejme priniesla taká poveternostná situácia, v akej sa Slovensko nachádza dnes. Vzhľadom na prebiehajúce otepľovanie je však teplota vzduchu v súčasnosti vyššia a zima tak predbežne zavíta iba do horských oblastí.