Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmierňujúce alebo mitigačné opatrenia by podľa klimatológa mali byť predovšetkým o šetrení energie, využívaní kvalitných tovarov s dlhou dobou spotreby a obmedzení zbytočného cestovania dopravou.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Zmierňujúce opatrenia na dôsledky zmeny klímy majú význam len vtedy, keď sa robia koordinovane na celej Zemi. Pre TASR to uviedol klimatológ Milan Lapin. Klimatológ Pavel Matejovič poukazuje, že mitigačné opatrenia treba koordinovať na globálnej úrovni prostredníctvom medzinárodných dohovorov. Slovensko okrem implementácie opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov môže vyvíjať aj rôzne politické a diplomatické aktivity.
"V súčasnej medzinárodnej situácii však nie sú vytvorené vhodné podmienky na riešenie klimatickej krízy, pretože niektoré krajiny, ktoré patria k najväčším producentom skleníkových plynov, odstupujú od záväzkov, ktoré prijali ako súčasť opatrení na ich znižovanie," skonštatoval Matejovič. Slovensko môže podľa neho na rôznych medzinárodných fórach poukazovať na nepriaznivý stav.
Matejovič zároveň tvrdí, že niektoré krajiny Európskej únie (EÚ) sa v čase energetickej krízy vracajú späť k fosílnym palivám. To je v rozpore so záväzkami, ktoré Únia prijala. "Slovensko môže prísť aj s návrhmi, ktoré sa týkajú využívania jadrovej energie a môže byť v tomto smere príkladom pre iné krajiny EÚ," myslí si klimatológ. Jadrová energia spolu s obnoviteľnými zdrojmi predstavuje alternatívu k fosílnym palivám. "Tento problém je však veľmi komplikovaný, pretože v EÚ existuje dosť silný lobing práve proti využívaniu jadrovej energie," podotkol.
Zmierňujúce alebo mitigačné opatrenia by podľa Lapina mali byť predovšetkým o šetrení energie, využívaní kvalitných tovarov s dlhou dobou spotreby a obmedzení zbytočného cestovania dopravou, ktorou vznikajú skleníkové plyny. "Náročnejšie zmierňovacie opatrenia súvisia so zmenou energetických zdrojov, obnoviteľné zdroje namiesto fosílnych palív, a so zmenou spotrebiteľského správania obyvateľov," povedal Lapin. Dodal, že viaceré adaptačné a zmierňujúce opatrenia na Slovensku sú spracované ako stratégia v siedmich Národných správach o klimatickej zmene, ktoré prerokovala vláda a boli odoslané aj komisii OSN.
So zmenou klímy sa možno vyrovnať aj adaptáciou na zmenené klimatické podmienky. Lapin však poukazuje, že tieto opatrenia globálnu klimatickú zmenu merateľne neovplyvnia.
Klimatológ Lapin pripomína, že príčinou zmeny klímy je vypúšťanie emisií skleníkových plynov do atmosféry. Fosílneho oxidu uhličitého sa vypustí do atmosféry teraz ročne asi 37 miliárd ton. Zmena klímy podľa neho spôsobuje zvyšovanie teploty vzduchu. V posledných desiatich rokoch sa najviac zvýšili priemery teploty vzduchu v Arktíde a na okolitých kontinentoch na severe Ázie a Ameriky. "V strednej Európe je zvýšenie priemernej teploty vzduchu asi o dva stupne Celzia v porovnaní s priemerom z obdobia 1851 - 1900," poznamenal Lapin.
Popri tom sa zmenil aj režim atmosférických zrážok, častejšie sa vyskytuje aj sucho a aj ničivé náhle povodne. S klimatickou zmenou súvisí aj rozširovanie chorôb, patogénov a škodcov do nových regiónov, tvrdí Lapin.
"V súčasnej medzinárodnej situácii však nie sú vytvorené vhodné podmienky na riešenie klimatickej krízy, pretože niektoré krajiny, ktoré patria k najväčším producentom skleníkových plynov, odstupujú od záväzkov, ktoré prijali ako súčasť opatrení na ich znižovanie," skonštatoval Matejovič. Slovensko môže podľa neho na rôznych medzinárodných fórach poukazovať na nepriaznivý stav.
Matejovič zároveň tvrdí, že niektoré krajiny Európskej únie (EÚ) sa v čase energetickej krízy vracajú späť k fosílnym palivám. To je v rozpore so záväzkami, ktoré Únia prijala. "Slovensko môže prísť aj s návrhmi, ktoré sa týkajú využívania jadrovej energie a môže byť v tomto smere príkladom pre iné krajiny EÚ," myslí si klimatológ. Jadrová energia spolu s obnoviteľnými zdrojmi predstavuje alternatívu k fosílnym palivám. "Tento problém je však veľmi komplikovaný, pretože v EÚ existuje dosť silný lobing práve proti využívaniu jadrovej energie," podotkol.
Zmierňujúce alebo mitigačné opatrenia by podľa Lapina mali byť predovšetkým o šetrení energie, využívaní kvalitných tovarov s dlhou dobou spotreby a obmedzení zbytočného cestovania dopravou, ktorou vznikajú skleníkové plyny. "Náročnejšie zmierňovacie opatrenia súvisia so zmenou energetických zdrojov, obnoviteľné zdroje namiesto fosílnych palív, a so zmenou spotrebiteľského správania obyvateľov," povedal Lapin. Dodal, že viaceré adaptačné a zmierňujúce opatrenia na Slovensku sú spracované ako stratégia v siedmich Národných správach o klimatickej zmene, ktoré prerokovala vláda a boli odoslané aj komisii OSN.
So zmenou klímy sa možno vyrovnať aj adaptáciou na zmenené klimatické podmienky. Lapin však poukazuje, že tieto opatrenia globálnu klimatickú zmenu merateľne neovplyvnia.
Klimatológ Lapin pripomína, že príčinou zmeny klímy je vypúšťanie emisií skleníkových plynov do atmosféry. Fosílneho oxidu uhličitého sa vypustí do atmosféry teraz ročne asi 37 miliárd ton. Zmena klímy podľa neho spôsobuje zvyšovanie teploty vzduchu. V posledných desiatich rokoch sa najviac zvýšili priemery teploty vzduchu v Arktíde a na okolitých kontinentoch na severe Ázie a Ameriky. "V strednej Európe je zvýšenie priemernej teploty vzduchu asi o dva stupne Celzia v porovnaní s priemerom z obdobia 1851 - 1900," poznamenal Lapin.
Popri tom sa zmenil aj režim atmosférických zrážok, častejšie sa vyskytuje aj sucho a aj ničivé náhle povodne. S klimatickou zmenou súvisí aj rozširovanie chorôb, patogénov a škodcov do nových regiónov, tvrdí Lapin.
