Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Keďže stromy popadali aj na prístupové cesty, zamestnanci štátneho podniku sprístupňovali doliny a cesty k obývaným horárňam a súkromným chatám.
Autor TASR
Malužiná 19. júla (TASR) - Vietor, ktorý sa v noci zo 14. na 15. júla prehnal Liptovom a Horehroním, napáchal škody štátnemu podniku Lesy SR. Vetrová kalamita zasiahla tri lesné správy (LS) Odštepného závodu (OZ) Liptovský Hrádok a dve lesné správy OZ Beňuš. Celkový rozsah kalamity a škôd na hospodárskych a administratívnych budovách zamestnanci stále zisťujú. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová.
"Najviac postihnutou lesnou správou je LS Malužiná, kde sa objem padnutej drevnej hmoty odhaduje na 35.000 kubických metrov (m3). Na LS Čierny Váh spadlo 30.000 m3 dreva a na LS Liptovská Teplička, v lesnom celku Benkovo, padlo približne 30.000 m3 dreva," vyčíslil pestovateľ Odštepného závodu Liptovský Hrádok Milan Krajčí.
Ide o ihličnaté porasty so zastúpením smreka, smrekovca a jedle, s vekom približne 50 rokov a viac. Štyridsať percent z celkového objemu kalamity tvoria zlomy, kde je znehodnotená najkvalitnejšia časť kmeňa. Šesťdesiat percent tvoria vývraty. Keďže stromy popadali aj na prístupové cesty, zamestnanci štátneho podniku sprístupňovali doliny a cesty k obývaným horárňam a súkromným chatám. "Je veľké šťastie, že silný vietor zachytili lesy, lebo keby to padlo na dedinu, mohli vzniknúť omnoho väčšie škody na majetku a zdraví ľudí," zdôraznil vedúci LS Liptovská Teplička Marek Kubov.
Ďalším závodom, ktorého porasty zasiahol silný vietor, je OZ Beňuš. "Celkovo hovoríme o 20.000 m3, ktoré zostali na zemi. Najviac to postihlo LS Závadka a Pohorelá," dodal Marek Tabernaus z výrobno-technického úseku OZ Beňuš.
Ako dodala Debnárová, zákon ukladá štátnemu podniku spracovať kalamitu do šiestich mesiacov od jej vzniku. Štátny podnik musí o spracovanie kalamity požiadať Štátnu ochranu prírody, v tomto prípade ide o Národný park Nízke Tatry. Týka sa to porastov v druhom aj treťom stupni ochrany prírody. V tých porastoch, kde dostane štátny podnik kladné stanovisko, začne ihneď so spracovaním kalamity.
"Najviac postihnutou lesnou správou je LS Malužiná, kde sa objem padnutej drevnej hmoty odhaduje na 35.000 kubických metrov (m3). Na LS Čierny Váh spadlo 30.000 m3 dreva a na LS Liptovská Teplička, v lesnom celku Benkovo, padlo približne 30.000 m3 dreva," vyčíslil pestovateľ Odštepného závodu Liptovský Hrádok Milan Krajčí.
Ide o ihličnaté porasty so zastúpením smreka, smrekovca a jedle, s vekom približne 50 rokov a viac. Štyridsať percent z celkového objemu kalamity tvoria zlomy, kde je znehodnotená najkvalitnejšia časť kmeňa. Šesťdesiat percent tvoria vývraty. Keďže stromy popadali aj na prístupové cesty, zamestnanci štátneho podniku sprístupňovali doliny a cesty k obývaným horárňam a súkromným chatám. "Je veľké šťastie, že silný vietor zachytili lesy, lebo keby to padlo na dedinu, mohli vzniknúť omnoho väčšie škody na majetku a zdraví ľudí," zdôraznil vedúci LS Liptovská Teplička Marek Kubov.
Ďalším závodom, ktorého porasty zasiahol silný vietor, je OZ Beňuš. "Celkovo hovoríme o 20.000 m3, ktoré zostali na zemi. Najviac to postihlo LS Závadka a Pohorelá," dodal Marek Tabernaus z výrobno-technického úseku OZ Beňuš.
Ako dodala Debnárová, zákon ukladá štátnemu podniku spracovať kalamitu do šiestich mesiacov od jej vzniku. Štátny podnik musí o spracovanie kalamity požiadať Štátnu ochranu prírody, v tomto prípade ide o Národný park Nízke Tatry. Týka sa to porastov v druhom aj treťom stupni ochrany prírody. V tých porastoch, kde dostane štátny podnik kladné stanovisko, začne ihneď so spracovaním kalamity.
