Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Letný slnovrat v roku 2021 nastane v pondelok 21. júna o 5. hodine a 32. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ). V tomto okamihu sa na severnej pologuli začne astronomické leto.
"Zvláštnosťou je, že v tomto období na väčšine územia Slovenska nenastáva astronomická noc, teda nie je úplná tma, pretože Slnko počas noci nezostúpi 18 stupňov a nižšie pod obzor,“ povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka. Pozorovateľ na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.
Preto má v tomto období slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach (resp. na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom.
Napríklad v Bratislave Slnko vyjde v pondelok 21. júna o 4.51 h a zapadne o 20.56 h SELČ, teda deň tu trvá 16 hodín a 5 minút. V Žiline je Slnko nad obzorom od 4.39 h do 20.54 h SELČ, čiže až 16 hodín a 15 minút – deň je tu o čosi dlhší, pretože Žilina leží v porovnaní s Bratislavou viac na sever.
Počas najkratších nocí v roku Slnko v našich zemepisných šírkach "nestihne" klesnúť na hranicu 18 stupňov pod obzorom a nižšie. Astronomická noc na Slovensku dočasne vymizne v časti krajiny, ktorá leží severnejšie než Zvolen.
Napríklad v Košiciach Slnko vyjde 21. júna o 4.32 h, zapadne o 20.42 h SELČ. Do 21.24 h potom trvá občiansky súmrak - počas neho Slnko zostupuje k hranici 6 stupňov pod obzorom. V tomto čase je možné čítať bez umelého osvetlenia.
Nasleduje nautický súmrak, ktorý trvá do 22.24, kedy sa začne astronomický súmrak - pri ňom sú viditeľné jasnejšie hviezdy od veľkosti 5 mag. Ten potrvá až do 2.50 h nasledujúceho rána. "Slnko bude najviac len asi 17 stupňov pod obzorom, teda nenastane astronomická noc a nebude úplná tma. Najmenej jasné objekty na nočnej oblohe vtedy nie sú viditeľné," vysvetlil Slovinský.
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline, ktorá leží severnejšie, je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
"Astronómovia aj fotografi majú v tomto období trochu pauzu, najmä, ak chcú pozorovať objekty, na ktoré je potrebná tmavá obloha. Na druhej strane je tu dostatok pekných úkazov, ako sú západy či východy Slnka a Mesiaca, búrky a najmä nočné svietiace oblaky, ktoré sú pozorovateľné práve v tomto čase. Vlani nás v prvej časti leta zamestnávala kométa," doplnil Tomáš Slovinský.
V oblastiach, ktoré ležia severnejšie než severný polárny kruh slnko v tomto období nezapadá pod obzor vôbec.
"Zvláštnosťou je, že v tomto období na väčšine územia Slovenska nenastáva astronomická noc, teda nie je úplná tma, pretože Slnko počas noci nezostúpi 18 stupňov a nižšie pod obzor,“ povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka. Pozorovateľ na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.
Preto má v tomto období slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach (resp. na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom.
Napríklad v Bratislave Slnko vyjde v pondelok 21. júna o 4.51 h a zapadne o 20.56 h SELČ, teda deň tu trvá 16 hodín a 5 minút. V Žiline je Slnko nad obzorom od 4.39 h do 20.54 h SELČ, čiže až 16 hodín a 15 minút – deň je tu o čosi dlhší, pretože Žilina leží v porovnaní s Bratislavou viac na sever.
Počas najkratších nocí v roku Slnko v našich zemepisných šírkach "nestihne" klesnúť na hranicu 18 stupňov pod obzorom a nižšie. Astronomická noc na Slovensku dočasne vymizne v časti krajiny, ktorá leží severnejšie než Zvolen.
Napríklad v Košiciach Slnko vyjde 21. júna o 4.32 h, zapadne o 20.42 h SELČ. Do 21.24 h potom trvá občiansky súmrak - počas neho Slnko zostupuje k hranici 6 stupňov pod obzorom. V tomto čase je možné čítať bez umelého osvetlenia.
Nasleduje nautický súmrak, ktorý trvá do 22.24, kedy sa začne astronomický súmrak - pri ňom sú viditeľné jasnejšie hviezdy od veľkosti 5 mag. Ten potrvá až do 2.50 h nasledujúceho rána. "Slnko bude najviac len asi 17 stupňov pod obzorom, teda nenastane astronomická noc a nebude úplná tma. Najmenej jasné objekty na nočnej oblohe vtedy nie sú viditeľné," vysvetlil Slovinský.
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline, ktorá leží severnejšie, je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
"Astronómovia aj fotografi majú v tomto období trochu pauzu, najmä, ak chcú pozorovať objekty, na ktoré je potrebná tmavá obloha. Na druhej strane je tu dostatok pekných úkazov, ako sú západy či východy Slnka a Mesiaca, búrky a najmä nočné svietiace oblaky, ktoré sú pozorovateľné práve v tomto čase. Vlani nás v prvej časti leta zamestnávala kométa," doplnil Tomáš Slovinský.
V oblastiach, ktoré ležia severnejšie než severný polárny kruh slnko v tomto období nezapadá pod obzor vôbec.
