Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako píše britský denník The Guardian, v uplynulých rokoch sa vyskytli početné záplavy a zosuvy pôdy.
Autor TASR
Washington 7. júla (TASR) - Ľudské aktivity, ako napríklad emisie skleníkových plynov a obrábanie pôdy, sú do veľkej miery zodpovedné za prejavy extrémneho počasia, vyplýva zo štúdie zverejnenej v utorok v časopise Nature Communications.
Ako píše britský denník The Guardian, v uplynulých rokoch sa vyskytli početné záplavy a zosuvy pôdy. Príčinou týchto udalostí môžu byť extrémne zrážky, teda množstvo dažďa či snehu presahujúce obvyklú úroveň v danom regióne.
Bádatelia z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) v rámci štúdie skúmali globálne meteorologické záznamy s cieľom zistiť, či takzvané antropogénne zmeny – zmeny zapríčinené dôsledkami ľudskej činnosti – mali vplyv na extréme zrážky.
"Je dôležité identifikovať zmeny (zrážok) spôsobené ľudskou činnosťou a porovnať ich so zmenami spôsobenými prirodzenou premenlivosťou počasia," priblížil vedúci výskumník Gavin Madakumbura. "Umožňuje nám to spravovať vodné zdroje a naplánovať adaptačné opatrenia pre zmeny vyvolané klimatickými zmenami," dodal.
Doteraz sa však výskum v tejto oblasti zameriaval na jednotlivé krajiny, a nie na celý svet. Výskumný tím tentoraz s pomocou strojového učenia, čo je podoblasť umelej inteligencie, vytvoril globálny súbor údajov. Z neho vyplýva, že v dôsledku ľudskej činnosti došlo k zvýšeniu výskytu extrémnych zrážok po celom svete.
Globálne otepľovanie cez rôzne mechanizmy spôsobuje zvýšenie frekvencie extrémnych zrážok.
"Dominantným mechanizmom (spôsobujúcim extrémne zrážky) pre väčšinu regiónov je skutočnosť, že teplejší vzduch dokáže zadržať viac vodnej pary," uviedol Madakumbura. "To spôsobuje búrky," dodal.
Niektoré regióny síce trápi sucho, z údajov britského meteorologického úradu však vyplýva, že intenzívne zrážky sú po celom svete čoraz silnejšie. To znamená, že úhrny zrážok v najdaždivejších dňoch stúpajú, približuje The Guardian. Zároveň sa však zvyšuje aj počet dní, v ktorých dochádza k extrémnym zrážkam.
Tieto krátke a intenzívne zrážky môžu spôsobovať prívalové povodne, ktoré majú ničivé dôsledky na infraštruktúru a životné prostredie.
"Už teraz pozorujeme oteplenie o 1,2 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou," poznamenala Sihan Liová z Oxfordskej univerzity v Británii. "Ak sa svet bude aj naďalej otepľovať, zrážky, avšak aj obdobia sucha, budú stále intenzívnejšie," doplnila.
Ako píše britský denník The Guardian, v uplynulých rokoch sa vyskytli početné záplavy a zosuvy pôdy. Príčinou týchto udalostí môžu byť extrémne zrážky, teda množstvo dažďa či snehu presahujúce obvyklú úroveň v danom regióne.
Bádatelia z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) v rámci štúdie skúmali globálne meteorologické záznamy s cieľom zistiť, či takzvané antropogénne zmeny – zmeny zapríčinené dôsledkami ľudskej činnosti – mali vplyv na extréme zrážky.
"Je dôležité identifikovať zmeny (zrážok) spôsobené ľudskou činnosťou a porovnať ich so zmenami spôsobenými prirodzenou premenlivosťou počasia," priblížil vedúci výskumník Gavin Madakumbura. "Umožňuje nám to spravovať vodné zdroje a naplánovať adaptačné opatrenia pre zmeny vyvolané klimatickými zmenami," dodal.
Doteraz sa však výskum v tejto oblasti zameriaval na jednotlivé krajiny, a nie na celý svet. Výskumný tím tentoraz s pomocou strojového učenia, čo je podoblasť umelej inteligencie, vytvoril globálny súbor údajov. Z neho vyplýva, že v dôsledku ľudskej činnosti došlo k zvýšeniu výskytu extrémnych zrážok po celom svete.
Globálne otepľovanie cez rôzne mechanizmy spôsobuje zvýšenie frekvencie extrémnych zrážok.
"Dominantným mechanizmom (spôsobujúcim extrémne zrážky) pre väčšinu regiónov je skutočnosť, že teplejší vzduch dokáže zadržať viac vodnej pary," uviedol Madakumbura. "To spôsobuje búrky," dodal.
Niektoré regióny síce trápi sucho, z údajov britského meteorologického úradu však vyplýva, že intenzívne zrážky sú po celom svete čoraz silnejšie. To znamená, že úhrny zrážok v najdaždivejších dňoch stúpajú, približuje The Guardian. Zároveň sa však zvyšuje aj počet dní, v ktorých dochádza k extrémnym zrážkam.
Tieto krátke a intenzívne zrážky môžu spôsobovať prívalové povodne, ktoré majú ničivé dôsledky na infraštruktúru a životné prostredie.
"Už teraz pozorujeme oteplenie o 1,2 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou," poznamenala Sihan Liová z Oxfordskej univerzity v Británii. "Ak sa svet bude aj naďalej otepľovať, zrážky, avšak aj obdobia sucha, budú stále intenzívnejšie," doplnila.
