Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tropických dní bolo najviac na juhu západného a stredného Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Na väčšine územia Slovenska bolo tohtoročné leto teplotne nadnormálne, chýbala však intenzívna vlna horúčav. Najteplejší mesiac bol august, najpremenlivejší jún. Výraznú väčšinu zrážok počas leta spôsobili prehánky a búrky. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.
Odchýlka priemernej teploty od dlhodobého priemeru dosiahla podľa meteorológov zväčša od 1,1 do 1,6 stupňa Celzia. Priemerná teplota vzduchu počas celého leta bola podľa SHMÚ v nížinách zväčša na úrovni od 20 do 22 stupňov Celzia. V dolinách a kotlinách s nadmorskou výškou 600 až 800 metrov od 16 do 18 stupňov Celzia. "V Hurbanove bolo tohtoročné leto s priemernou teplotou 21,71 stupňa Celzia desiate najteplejšie v histórii pozorovaní," ozrejmil SHMÚ s tým, že absolútne najvyššiu teplotu 36 stupňov Celzia počas leta namerali 28. júla na stanici Senica–Kunov. Najnižšiu teplotu v nadmorskej výške do 1000 metrov zaznamenali meteorológovia v obci Stratená–časť Dobšinská ľadová jaskyňa, kde bolo 3. júna nula stupňov Celzia.
Z 92 možných letných dní zaznamenali meteorológovia v Rimavskej Sobote 68, v Dudinciach 77. Tropických dní bolo najviac na juhu západného a stredného Slovenska. "V Hurbanove vystúpila teplota aspoň na 30 stupňov Celzia počas 34 dní a v Dudinciach bolo takýchto dní 33. Vo Východoslovenskej nížine však bolo tropických dní väčšinou len do 20," spresnil SHMÚ s tým, že toto leto chýbala intenzívna vlna horúčav, počas ktorej by minimálne v piatich dňoch po sebe bolo vždy aspoň 33 stupňov Celzia.
Počas leta bolo podľa meteorológov veľa dní so zrážkami búrkového charakteru. "Preto sú aj celkové úhrny zrážok veľmi rozdielne, a to aj na malej vzdialenosti. Napríklad Zubák neďaleko Púchova mal za leto 485 milimetrov, ale približne len o 30 kilometrov ďalej na severovýchod mala obec Dolný Hričov pri Žiline iba 232 milimetrov," informovali. Intenzívne búrky sa vyskytovali najmä v južnej polovici stredného Slovenska.
Na väčšine Slovenska namerali 200 až 400 milimetrov zrážok, na polovici územia skončilo leto zrážkovo nadnormálne. Najvyššie denné úhrny zrážok meteorológovia zaznamenali 28. júna a 17. augusta. „Meteorologická a klimatologická jeseň, ktorá sa začala 1. septembra, by podľa modelu ECMWF mala byť v našej krajine ako celok približne o jeden stupeň Celzia teplejšia, ako je teplotný priemer za obdobie 1993-2016,“ dodal SHMÚ.
Odchýlka priemernej teploty od dlhodobého priemeru dosiahla podľa meteorológov zväčša od 1,1 do 1,6 stupňa Celzia. Priemerná teplota vzduchu počas celého leta bola podľa SHMÚ v nížinách zväčša na úrovni od 20 do 22 stupňov Celzia. V dolinách a kotlinách s nadmorskou výškou 600 až 800 metrov od 16 do 18 stupňov Celzia. "V Hurbanove bolo tohtoročné leto s priemernou teplotou 21,71 stupňa Celzia desiate najteplejšie v histórii pozorovaní," ozrejmil SHMÚ s tým, že absolútne najvyššiu teplotu 36 stupňov Celzia počas leta namerali 28. júla na stanici Senica–Kunov. Najnižšiu teplotu v nadmorskej výške do 1000 metrov zaznamenali meteorológovia v obci Stratená–časť Dobšinská ľadová jaskyňa, kde bolo 3. júna nula stupňov Celzia.
Z 92 možných letných dní zaznamenali meteorológovia v Rimavskej Sobote 68, v Dudinciach 77. Tropických dní bolo najviac na juhu západného a stredného Slovenska. "V Hurbanove vystúpila teplota aspoň na 30 stupňov Celzia počas 34 dní a v Dudinciach bolo takýchto dní 33. Vo Východoslovenskej nížine však bolo tropických dní väčšinou len do 20," spresnil SHMÚ s tým, že toto leto chýbala intenzívna vlna horúčav, počas ktorej by minimálne v piatich dňoch po sebe bolo vždy aspoň 33 stupňov Celzia.
Počas leta bolo podľa meteorológov veľa dní so zrážkami búrkového charakteru. "Preto sú aj celkové úhrny zrážok veľmi rozdielne, a to aj na malej vzdialenosti. Napríklad Zubák neďaleko Púchova mal za leto 485 milimetrov, ale približne len o 30 kilometrov ďalej na severovýchod mala obec Dolný Hričov pri Žiline iba 232 milimetrov," informovali. Intenzívne búrky sa vyskytovali najmä v južnej polovici stredného Slovenska.
Na väčšine Slovenska namerali 200 až 400 milimetrov zrážok, na polovici územia skončilo leto zrážkovo nadnormálne. Najvyššie denné úhrny zrážok meteorológovia zaznamenali 28. júna a 17. augusta. „Meteorologická a klimatologická jeseň, ktorá sa začala 1. septembra, by podľa modelu ECMWF mala byť v našej krajine ako celok približne o jeden stupeň Celzia teplejšia, ako je teplotný priemer za obdobie 1993-2016,“ dodal SHMÚ.
