Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najmä jarné sucho má výrazný dosah na schádzanie a samotné pestovanie rastlín, čo ovplyvňuje výnosy v danom roku.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Každý rok od roku 2012 aspoň niektorý zo slovenských regiónov postihlo výrazné až extrémne meteorologické, pôdne alebo hydrologické sucho. Povedal to generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Martin Benko na Konferencii Európskej meteorologickej spoločnosti 2023, ktorá sa v týchto dňoch koná na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
"Dokonca ani horské oblasti na návetrí Karpatského oblúka, Orava alebo horný Spiš, ktoré často považujeme za zrážkovo bohaté, nie sú od sucha ušetrené. Problém pritom nie je len vo frekvencii, ale aj v zmene sezonality zrážok," povedal Benko. Priblížil, že suché obdobia sa posúvajú z chladného do teplého polroka, čo spôsobuje problém pre vegetáciu. Najmä jarné sucho má výrazný dosah na schádzanie a samotné pestovanie rastlín, čo ovplyvňuje výnosy v danom roku. Sucho je podľa Benka vážny problém, ktorý si vyžaduje skoré a odborné riešenia.
Minister životného prostredia Milan Chrenko na konferencii povedal, že extrémne klimatické a hydrologické udalosti si minulý rok vyžiadali 16.365 hlásených úmrtí a 156.000 ľudí bolo priamo postihnutých extrémnymi vplyvmi počasia, ako sú búrky, záplavy, lesné požiare, zosuvy pôdy, vlny horúčav a sucho. "Priemerná globálna teplota bola v roku 2022 o 1,15 stupňa Celzia nad priemerom z rokov 1850 až 1900. Sucho máva hlboké, priestorovo rozsiahle a často podceňované dosahy na spoločnosť, ekosystémy a ekonomiky," skonštatoval Chrenko. Tvrdí, že priemerné ročné ekonomické straty v dôsledku klimatických extrémov sa vyšplhali z 9,7 miliardy eur v rokoch 1981 až 1990 na 15,3 miliardy eur v rokoch 2011 až 2020.
Odborná medzinárodná Konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti 2023 sa uskutočňuje v Bratislave od nedele (3. 9.) do piatka (8. 9.). Zúčastňuje sa na nej viac ako 600 odborníkov. Tohtoročnou témou je Európa a sucho - hydrometeorologické procesy, predpovede a pripravenosť.
"Dokonca ani horské oblasti na návetrí Karpatského oblúka, Orava alebo horný Spiš, ktoré často považujeme za zrážkovo bohaté, nie sú od sucha ušetrené. Problém pritom nie je len vo frekvencii, ale aj v zmene sezonality zrážok," povedal Benko. Priblížil, že suché obdobia sa posúvajú z chladného do teplého polroka, čo spôsobuje problém pre vegetáciu. Najmä jarné sucho má výrazný dosah na schádzanie a samotné pestovanie rastlín, čo ovplyvňuje výnosy v danom roku. Sucho je podľa Benka vážny problém, ktorý si vyžaduje skoré a odborné riešenia.
Minister životného prostredia Milan Chrenko na konferencii povedal, že extrémne klimatické a hydrologické udalosti si minulý rok vyžiadali 16.365 hlásených úmrtí a 156.000 ľudí bolo priamo postihnutých extrémnymi vplyvmi počasia, ako sú búrky, záplavy, lesné požiare, zosuvy pôdy, vlny horúčav a sucho. "Priemerná globálna teplota bola v roku 2022 o 1,15 stupňa Celzia nad priemerom z rokov 1850 až 1900. Sucho máva hlboké, priestorovo rozsiahle a často podceňované dosahy na spoločnosť, ekosystémy a ekonomiky," skonštatoval Chrenko. Tvrdí, že priemerné ročné ekonomické straty v dôsledku klimatických extrémov sa vyšplhali z 9,7 miliardy eur v rokoch 1981 až 1990 na 15,3 miliardy eur v rokoch 2011 až 2020.
Odborná medzinárodná Konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti 2023 sa uskutočňuje v Bratislave od nedele (3. 9.) do piatka (8. 9.). Zúčastňuje sa na nej viac ako 600 odborníkov. Tohtoročnou témou je Európa a sucho - hydrometeorologické procesy, predpovede a pripravenosť.
