Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spomedzi socioekonomických a krajinných ukazovateľov k ohrozeniu najviac prispieva náchylnosť na zosuv pôdy, miera nezamestnanosti a podiel stromov v obci.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Okresy Tvrdošín, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto sú v dôsledku zmeny klímy najohrozenejšie extrémnym zrážkami. Medzi najviac ohrozené obce patria Ostrovany, Chminianske Jakubovany či Jarovnice, kde žijú marginalizované rómske komunity. Tie sú mimoriadne zraniteľné pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).
Okresy na severe Slovenska boli za posledných 30 rokov zasiahnuté silnými dažďami. "Okres Tvrdošín zaznamenal v priemere takmer desať dní so zrážkami najmenej 20 milimetrov za rok a je náchylný na zosuvy pôdy. Tie značne postihujú aj okres Dolný Kubín," poukázali analytici.
Doplnili, že Kysucké Nové Mesto síce nebolo ovplyvnené extrémnymi zrážkami ako Tvrdošín, no podľa predpovedí im bude v budúcnosti viac vystavený. Sídla s najvyšším stupňom rizika extrémnych zrážok sú aj Čadca, Dolný Kubín, Handlová a Snina.
V súčasnosti extrémne zrážky podľa IEP postihujú najmä sever a východ Slovenska. Zasiahnuté býva okolie Vysokých Tatier, Oravy a regióny okolo pohoria Vihorlat a Národného parku Poloniny. V najpostihnutejších okresoch, v Žiline a Martine, pozorujú zrážky hlavne v zime, uviedol.
"Vihorlat a Poloniny bývajú ovplyvnené supercelárnymi búrkami, ktoré do oblasti prichádzajú typicky zo severu. Ohrozené oblasti ako Skalica, Myjava, Senica a Veľký Krtíš zažívajú prevažne septembrové zrážky," skonštatovali analytici. Podľa predpovedí očakávajú ich ďalší nárast. Stupne ohrozenia pre okres Veľký Krtíš sú podmienené najmä predpovedanými budúcimi zmenami v zrážkach.
Najmenej rizikové okresy sú Bratislava I, Bratislava II a Bratislava V. Inštitút vysvetľuje, že tieto oblasti v minulosti nepostihovali oproti ostatným okresom výraznejšie zrážky a nemalo by tomu tak byť ani v budúcnosti. Zaznamenali tam v priemere približne šesť dní so zrážkami najmenej 20 milimetrov za rok.
Spomedzi socioekonomických a krajinných ukazovateľov k ohrozeniu najviac prispieva náchylnosť na zosuv pôdy, miera nezamestnanosti a podiel stromov v obci. "Aj v obciach, kde zatiaľ nebývali extrémne zrážky časté, sa môže stať, že ich pre zlú pripravenosť a zraniteľnosť postihnú viac ako iné, exponovanejšie obce," povedali analytici. Zároveň poukázali, že v niektorých obciach v okresoch Snina a Sobrance nie sú extrémne dažde bežné. Majú však vysokú mieru nezamestnanosti a sú náchylné na zosuvy pôdy, a tak môžu zrážky spôsobiť vážnejšie škody.
Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. Určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami - extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.
Okresy na severe Slovenska boli za posledných 30 rokov zasiahnuté silnými dažďami. "Okres Tvrdošín zaznamenal v priemere takmer desať dní so zrážkami najmenej 20 milimetrov za rok a je náchylný na zosuvy pôdy. Tie značne postihujú aj okres Dolný Kubín," poukázali analytici.
Doplnili, že Kysucké Nové Mesto síce nebolo ovplyvnené extrémnymi zrážkami ako Tvrdošín, no podľa predpovedí im bude v budúcnosti viac vystavený. Sídla s najvyšším stupňom rizika extrémnych zrážok sú aj Čadca, Dolný Kubín, Handlová a Snina.
V súčasnosti extrémne zrážky podľa IEP postihujú najmä sever a východ Slovenska. Zasiahnuté býva okolie Vysokých Tatier, Oravy a regióny okolo pohoria Vihorlat a Národného parku Poloniny. V najpostihnutejších okresoch, v Žiline a Martine, pozorujú zrážky hlavne v zime, uviedol.
"Vihorlat a Poloniny bývajú ovplyvnené supercelárnymi búrkami, ktoré do oblasti prichádzajú typicky zo severu. Ohrozené oblasti ako Skalica, Myjava, Senica a Veľký Krtíš zažívajú prevažne septembrové zrážky," skonštatovali analytici. Podľa predpovedí očakávajú ich ďalší nárast. Stupne ohrozenia pre okres Veľký Krtíš sú podmienené najmä predpovedanými budúcimi zmenami v zrážkach.
Najmenej rizikové okresy sú Bratislava I, Bratislava II a Bratislava V. Inštitút vysvetľuje, že tieto oblasti v minulosti nepostihovali oproti ostatným okresom výraznejšie zrážky a nemalo by tomu tak byť ani v budúcnosti. Zaznamenali tam v priemere približne šesť dní so zrážkami najmenej 20 milimetrov za rok.
Spomedzi socioekonomických a krajinných ukazovateľov k ohrozeniu najviac prispieva náchylnosť na zosuv pôdy, miera nezamestnanosti a podiel stromov v obci. "Aj v obciach, kde zatiaľ nebývali extrémne zrážky časté, sa môže stať, že ich pre zlú pripravenosť a zraniteľnosť postihnú viac ako iné, exponovanejšie obce," povedali analytici. Zároveň poukázali, že v niektorých obciach v okresoch Snina a Sobrance nie sú extrémne dažde bežné. Majú však vysokú mieru nezamestnanosti a sú náchylné na zosuvy pôdy, a tak môžu zrážky spôsobiť vážnejšie škody.
Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. Určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami - extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.
