Kolaps z tepla vzniká pri prehriatí organizmu a prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy, závratmi.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) - Zdravotnícki záchranári pomáhali v piatok (1. 7.) pri 115 kolapsoch z tepla. Za posledných desať dní potrebovalo v súvislosti s horúčavami pomoc záchranárov viac ako 800 ľudí. TASR o tom informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová.
Väčšina pacientov z piatka bola podľa jej slov po ošetrení transportovaná do nemocnice. "Najstaršou pacientkou bola 94-ročná žena, najmladším pacientom len šesťročné dieťa," priblížila hovorkyňa.
Kolaps z tepla vzniká podľa Krčovej pri prehriatí organizmu a prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy, závratmi. Môže sa pridať aj nevoľnosť až zvracanie či krátkodobá porucha vedomia.
"Extrémne teploty predstavujú záťaž pre každý organizmus, aj pre mladého zdravého človeka. Najohrozenejšie skupiny sú deti, seniori, tehotné ženy a chronickí pacienti, najmä kardiaci a diabetici. Platí, že počas horúčav by sme sa mali vyhýbať nadmernej fyzickej aktivite a slnku, dodržiavať pitný režim a pri športe v exteriéri by sme nemali preceňovať sily a podceňovať počasie," upozorňuje Krčová.
K základnej prvej pomoci pri kolapse patrí podľa hovorkyne preniesť pacienta do chladnejšieho prostredia, aspoň do tieňa, a uložiť ho do ležiacej alebo pololežiacej polohy. "Pomáha ovlažovanie, prípadne ovievanie. Ľadová voda nie je vhodná, pacientovi podávame vlažnú vodu po malých dúškoch," priblížila. Ak sa stav nezlepšuje alebo pacient opakovane upadá do bezvedomia, odporúča kontaktovať linku 155.
Väčšina pacientov z piatka bola podľa jej slov po ošetrení transportovaná do nemocnice. "Najstaršou pacientkou bola 94-ročná žena, najmladším pacientom len šesťročné dieťa," priblížila hovorkyňa.
Kolaps z tepla vzniká podľa Krčovej pri prehriatí organizmu a prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy, závratmi. Môže sa pridať aj nevoľnosť až zvracanie či krátkodobá porucha vedomia.
"Extrémne teploty predstavujú záťaž pre každý organizmus, aj pre mladého zdravého človeka. Najohrozenejšie skupiny sú deti, seniori, tehotné ženy a chronickí pacienti, najmä kardiaci a diabetici. Platí, že počas horúčav by sme sa mali vyhýbať nadmernej fyzickej aktivite a slnku, dodržiavať pitný režim a pri športe v exteriéri by sme nemali preceňovať sily a podceňovať počasie," upozorňuje Krčová.
K základnej prvej pomoci pri kolapse patrí podľa hovorkyne preniesť pacienta do chladnejšieho prostredia, aspoň do tieňa, a uložiť ho do ležiacej alebo pololežiacej polohy. "Pomáha ovlažovanie, prípadne ovievanie. Ľadová voda nie je vhodná, pacientovi podávame vlažnú vodu po malých dúškoch," priblížila. Ak sa stav nezlepšuje alebo pacient opakovane upadá do bezvedomia, odporúča kontaktovať linku 155.