V minulosti sa však vyskytovali prípady, keď bol apríl chladným mesiacom. Napríklad v roku 1954 dosiahla priemerná aprílová teplota vzduchu na letisku v Bratislave iba 7,5 stupňa.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) – Súčasné aprílové ochladenie vnímajú mnohí ľudia citlivo aj preto, že si za posledné roky od takéhoto počasia odvykli. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). "Akoby sme už boli za posledné roky naučení, že v apríli býva teplejšie. O to viac s tým kontrastuje ochladenie, ktoré prežívame v týchto dňoch," povedal Faško.
Vpád mimoriadne studeného vzduchu zažilo Slovensko v pondelok 12. apríla večer. Rozdiel medzi maximálnou teplotou vzduchu v pondelok a v utorok 13. apríla dosiahol na západnom Slovensku 15 až 17 stupňov. Práve západ krajiny totiž ochladenie zasiahlo najskôr a veľmi citeľne.
Takisto napadol sneh nielen vo vysokohorských polohách, ale aj na miestach, kde chýbal, napríklad v Malých Karpatoch, Bielych Karpatoch a v Javorníkoch, teda v pohoriach na západe a severozápade Slovenska. "V niektorých oblastiach bola tohtoročná zima pomerne bohatá na sneh. Platí to o Nízkych, ale aj Západných a Vysokých Tatrách. Naopak, Malé Karpaty mali snehu málo a až teraz v apríli sa tu vďaka bohatým zrážkam vytvorila hrubá vrstva snehu. Niekde dosiahla dokonca väčšiu výšku než počas zimy," uviedol Faško.
Napríklad stanica Modra-Piesok v nadmorskej výške 530 metrov zaznamenala v stredu 14. apríla nadránom maximum snehovej pokrývky 24 cm, teda viac než v predošlých zimných mesiacoch, čo sa od jej sprevádzkovania v roku 1988 ešte nikdy nestalo.
"Výrazné ochladenie v týchto dňoch sa podpísalo aj pod relatívne nízke hodnoty priemernej teploty vzduchu pre prvú polovicu tohto mesiaca. V prvej polovici apríla dosiahla priemerná teplota vzduchu na Letisku v Bratislave 7,6 stupňa Celzia, na Kolibe to bolo 6,8 a v Košiciach 6,6 stupňa. To sú hodnoty, ktoré zaostávajú za dlhodobým priemerom mesačnej teploty vzduchu pre apríl," vysvetlil Faško.
V minulosti sa však vyskytovali prípady, keď bol apríl chladným mesiacom. Napríklad v roku 1954 dosiahla priemerná aprílová teplota vzduchu na letisku v Bratislave iba 7,5 stupňa, na Kolibe 6,6 a v Košiciach 5,8 stupňa. "Oproti tomu v apríli roku 2018 priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla v Bratislave na letisku 15,8 stupňa, na Kolibe 15,6 a v Košiciach 14,9 stupňa. To bol rekordne teplý apríl a v porovnaní s ním sú dnešné hodnoty za prvú časť mesiaca na úrovni menej než polovičnej," doplnil Faško.
Podľa neho vplyvom postupného otepľovania vzrástla aj hodnota dlhodobého priemeru mesačnej teploty vzduchu pre apríl. Napríklad na bratislavskom letisku v rokoch 1961-1990 predstavoval dlhodobý priemer 10,2 stupňa, no v nasledujúcich rokoch 1991-2020 to už bolo 11,7 stupňa.
"Ešte nás čaká druhá polovica apríla, ktorá bude určite o čosi teplejšia, no výrazné oteplenie sa zatiaľ nechystá. Apríl tak zrejme skončí so zápornou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru, nebude však taký studený, ako to bolo v mnohých prípadoch v minulosti," dodal Faško.
Vpád mimoriadne studeného vzduchu zažilo Slovensko v pondelok 12. apríla večer. Rozdiel medzi maximálnou teplotou vzduchu v pondelok a v utorok 13. apríla dosiahol na západnom Slovensku 15 až 17 stupňov. Práve západ krajiny totiž ochladenie zasiahlo najskôr a veľmi citeľne.
Takisto napadol sneh nielen vo vysokohorských polohách, ale aj na miestach, kde chýbal, napríklad v Malých Karpatoch, Bielych Karpatoch a v Javorníkoch, teda v pohoriach na západe a severozápade Slovenska. "V niektorých oblastiach bola tohtoročná zima pomerne bohatá na sneh. Platí to o Nízkych, ale aj Západných a Vysokých Tatrách. Naopak, Malé Karpaty mali snehu málo a až teraz v apríli sa tu vďaka bohatým zrážkam vytvorila hrubá vrstva snehu. Niekde dosiahla dokonca väčšiu výšku než počas zimy," uviedol Faško.
Napríklad stanica Modra-Piesok v nadmorskej výške 530 metrov zaznamenala v stredu 14. apríla nadránom maximum snehovej pokrývky 24 cm, teda viac než v predošlých zimných mesiacoch, čo sa od jej sprevádzkovania v roku 1988 ešte nikdy nestalo.
"Výrazné ochladenie v týchto dňoch sa podpísalo aj pod relatívne nízke hodnoty priemernej teploty vzduchu pre prvú polovicu tohto mesiaca. V prvej polovici apríla dosiahla priemerná teplota vzduchu na Letisku v Bratislave 7,6 stupňa Celzia, na Kolibe to bolo 6,8 a v Košiciach 6,6 stupňa. To sú hodnoty, ktoré zaostávajú za dlhodobým priemerom mesačnej teploty vzduchu pre apríl," vysvetlil Faško.
V minulosti sa však vyskytovali prípady, keď bol apríl chladným mesiacom. Napríklad v roku 1954 dosiahla priemerná aprílová teplota vzduchu na letisku v Bratislave iba 7,5 stupňa, na Kolibe 6,6 a v Košiciach 5,8 stupňa. "Oproti tomu v apríli roku 2018 priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla v Bratislave na letisku 15,8 stupňa, na Kolibe 15,6 a v Košiciach 14,9 stupňa. To bol rekordne teplý apríl a v porovnaní s ním sú dnešné hodnoty za prvú časť mesiaca na úrovni menej než polovičnej," doplnil Faško.
Podľa neho vplyvom postupného otepľovania vzrástla aj hodnota dlhodobého priemeru mesačnej teploty vzduchu pre apríl. Napríklad na bratislavskom letisku v rokoch 1961-1990 predstavoval dlhodobý priemer 10,2 stupňa, no v nasledujúcich rokoch 1991-2020 to už bolo 11,7 stupňa.
"Ešte nás čaká druhá polovica apríla, ktorá bude určite o čosi teplejšia, no výrazné oteplenie sa zatiaľ nechystá. Apríl tak zrejme skončí so zápornou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru, nebude však taký studený, ako to bolo v mnohých prípadoch v minulosti," dodal Faško.