Pozrite si prehľad meteorologických javov v roku 2020.
Autor TASR
Bratislava 31. decembra (TASR) - Rok 2020 bol bohatý na extrémy či neobvyklé prejavy počasia.
TASR prináša výberový prehľad niektorých meteorologických javov počas roka 2020.
4. februára - Pretrvávajúci dážď zdvihol hladiny riek a potokov v okresoch Prievidza a Bánovce nad Bebravou. V obci Horovce v Púchovskom okrese sa vylial miestny potok Suchlica.
5. februára – Tragédiu spôsobil silný vietor na Myjave. Náraz vetra vyvrátil autobusovú zastávku, pričom zahynulo jedno dieťa, druhé odviezli v kritickom stave do nemocnice.
10. – 12. februára - Na viacerých miestach zaznamenali búrky. Opäť fúkal niekoľko dní po sebe silný vietor, na Lomnickom štíte dosiahla jeho rýchlosť v nárazoch 162 kilometrov za hodinu (km/h), na Chopku to bolo 158 km/h, v Gánovciach 119 km/h. Západnú Európu zasahovali vo februári mimoriadne hlboké tlakové níže (cyklóny) Sabine či Dennis, ktoré spôsobovali veterné počasie aj na Slovensku.
24. februára – Silná nočná víchrica spôsobila na území stredného Slovenska tretiu energetickú kalamitu za posledné tri týždne. Aktuálne bolo bez elektrickej energie viac ako 23.000 odberných miest.
1. apríla - Na prelome marca a apríla zasiahlo Slovensko natoľko výrazné ochladenie, že na viacerých miestach padali rekordy najnižších nameraných teplôt. Najnižšia teplota –20,1 stupňa bola nameraná 30. aj 31. marca na Lomnickom štíte. Na Chopku bol 31. marca mráz –16,5 stupňa, v Oravskej Lesnej –11,1, na Štrbskom Plese –10,5 a v Piešťanoch –8 stupňov.
15. apríla – Až do polovice apríla pretrvávali chladné noci s nočnými mrazmi. V Piešťanoch napríklad klesali ranné teploty pod nulu až 21 dní – stalo sa tak počas väčšiny nocí od 22. marca do 10. apríla a aj po Veľkej noci.
1. mája – Do vegetačného obdobia vstupovalo Slovensko s výrazným deficitom vlahy. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa deficit vlahy dal pozorovať takmer na celom území Slovenska (99 percent), na väčšine pretrvávalo výrazné až extrémne sucho (84 percent) a na štvrtine územia išlo o sucho extrémne.
12. mája – Tri osoby utrpeli zranenia počas pondelkového (11. 5.) silného vetra na území Trnavského kraja. Všetky prípady boli spojené s pádom stromu.
15. mája – Bratislavské letisko patrilo k staniciam s najvýraznejším deficitom zrážok. Od 11. marca do 12. mája tam spadlo len 7,2 milimetra zrážok, čo predstavovalo 8,8 percenta priemernej hodnoty zhruba 82 milimetrov. Podľa odborníkov sa stále častejšie vyskytujú prípady, keď po zime chudobnej na sneh prichádza suchá jar s deficitom vlahy.
21. júna – V Bratislavskom a Trnavskom kraji v sobotu 20. júna a v noci zo soboty na nedeľu spadli zrážky s úhrnom 40 až 60 milimetrov, ojedinele aj viac. Na stanici Pernek spadlo takmer 89 milimetrov. Silný dážď vytopil niekoľko lokalít v Bratislavskom kraji, extrémne silné búrky zasiahli aj východ Slovenska, napríklad obce Pichne a Zubné.
28. júna – Silné búrky zasiahli východnú časť Slovenského rudohoria. Najvýraznejšia na Muránskej planine mala hodinový úhrn zrážok 102,4 milimetra, na stanici Muránska Huta – Predná Hora zaznamenali celkový 24-hodinový úhrn 132 milimetrov.
10. júla - Piatok 10. júla bol dovtedy najteplejším dňom roku 2020. Do tohto dňa sa v Dudinciach vyskytlo deväť tropických dní, teda dní s najvyššou dennou teplotou vzduchu 30 a viac stupňov. Osem ich bolo v Prievidzi, sedem v Kuchyni, v Bratislave a v Hurbanove.
24. júla – Júl sa vyznačoval premenlivým a pomerne chladným počasím. V Bratislave bolo počas tohto mesiaca iba šesť tropických dní – 1., 2., 5., 6., 10. a 20. júla. V niektorých oblastiach bolo málo aj letných dní s maximálnou teplotou vzduchu aspoň 25 stupňov – v Poprade ich bolo počas júla len päť.
12. a 13. septembra – V atmosfére nad Slovenskom sa nachádzal dym z rozsiahlych požiarov, ktoré sužovali západ Spojených štátov amerických. Bolo ho možné vidieť aj voľným okom predovšetkým vo veľkých nadmorských výškach. Zaznamenali ho v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach.
16. septembra – Na Slovensku panovalo slnečné a teplé neskoré leto, v Hurbanove zaznamenali od 12. do 16. septembra sériu piatich tropických dní s teplotou 30 a viac stupňov.
25. septembra – Koniec septembra priniesol intenzívne zrážky, napríklad v Hurbanove napršalo 25. septembra vyše 50 milimetrov, čo bol na tejto meteorologickej stanici najväčší denný úhrn zrážok v septembri za posledných 120 rokov. Vysoké boli aj celkové septembrové úhrny zrážok a miestami prekročili hranicu 100 milimetrov.
5. októbra – Silný vzdušný vír, ktorý sa vytvoril v obci Gemerská Ves, poškodil niekoľko domov a ďalších stavieb, vyvalil viacero stromov a strhol elektrické vedenie. V supercelárnych búrkach, ktoré sa tam vyskytli, sa podľa SHMÚ nedal vylúčiť ani vznik tornáda.
15. októbra – Na viacerých miestach Slovenska sa objavil sneh. V polovici októbra sa prechodne ochladilo, napríklad na bratislavskej Kolibe, kde ešte 9. októbra dosiahla maximálna teplota vzduchu 21 stupňov, pohybovala sa v utorok 13. októbra len tesne nad hranicou 5 stupňov.
19. októbra – Druhá októbrová dekáda priniesla rekordné množstvo zrážok, v Bratislave na Kolibe napršalo v utorok 13. októbra za jediný deň 51,8 milimetra zrážok. Na viacerých miestach, napríklad v Zvolenskej Slatine, boli lokálne povodne.
november – Mesiac skončil ako celok suchý, čiže zrážkovo podnormálny. Ojedinele (napríklad Oravská Lesná a Telgárt) skončil november ako celok zrážkovo silne podnormálny. Zväčša spadlo len 15 až 30 milimetrov zrážok, čo je na túto ročnú dobu málo.
10. decembra – Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy v roku 2020 sa tento rok môže stať jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bude rekordne najteplejšou dekádou, pričom podľa WMO sa šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov vyskytlo po roku 2014.
Zdroj: shmu.sk, teraz.sk
TASR prináša výberový prehľad niektorých meteorologických javov počas roka 2020.
4. februára - Pretrvávajúci dážď zdvihol hladiny riek a potokov v okresoch Prievidza a Bánovce nad Bebravou. V obci Horovce v Púchovskom okrese sa vylial miestny potok Suchlica.
5. februára – Tragédiu spôsobil silný vietor na Myjave. Náraz vetra vyvrátil autobusovú zastávku, pričom zahynulo jedno dieťa, druhé odviezli v kritickom stave do nemocnice.
10. – 12. februára - Na viacerých miestach zaznamenali búrky. Opäť fúkal niekoľko dní po sebe silný vietor, na Lomnickom štíte dosiahla jeho rýchlosť v nárazoch 162 kilometrov za hodinu (km/h), na Chopku to bolo 158 km/h, v Gánovciach 119 km/h. Západnú Európu zasahovali vo februári mimoriadne hlboké tlakové níže (cyklóny) Sabine či Dennis, ktoré spôsobovali veterné počasie aj na Slovensku.
24. februára – Silná nočná víchrica spôsobila na území stredného Slovenska tretiu energetickú kalamitu za posledné tri týždne. Aktuálne bolo bez elektrickej energie viac ako 23.000 odberných miest.
1. apríla - Na prelome marca a apríla zasiahlo Slovensko natoľko výrazné ochladenie, že na viacerých miestach padali rekordy najnižších nameraných teplôt. Najnižšia teplota –20,1 stupňa bola nameraná 30. aj 31. marca na Lomnickom štíte. Na Chopku bol 31. marca mráz –16,5 stupňa, v Oravskej Lesnej –11,1, na Štrbskom Plese –10,5 a v Piešťanoch –8 stupňov.
15. apríla – Až do polovice apríla pretrvávali chladné noci s nočnými mrazmi. V Piešťanoch napríklad klesali ranné teploty pod nulu až 21 dní – stalo sa tak počas väčšiny nocí od 22. marca do 10. apríla a aj po Veľkej noci.
1. mája – Do vegetačného obdobia vstupovalo Slovensko s výrazným deficitom vlahy. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa deficit vlahy dal pozorovať takmer na celom území Slovenska (99 percent), na väčšine pretrvávalo výrazné až extrémne sucho (84 percent) a na štvrtine územia išlo o sucho extrémne.
12. mája – Tri osoby utrpeli zranenia počas pondelkového (11. 5.) silného vetra na území Trnavského kraja. Všetky prípady boli spojené s pádom stromu.
15. mája – Bratislavské letisko patrilo k staniciam s najvýraznejším deficitom zrážok. Od 11. marca do 12. mája tam spadlo len 7,2 milimetra zrážok, čo predstavovalo 8,8 percenta priemernej hodnoty zhruba 82 milimetrov. Podľa odborníkov sa stále častejšie vyskytujú prípady, keď po zime chudobnej na sneh prichádza suchá jar s deficitom vlahy.
21. júna – V Bratislavskom a Trnavskom kraji v sobotu 20. júna a v noci zo soboty na nedeľu spadli zrážky s úhrnom 40 až 60 milimetrov, ojedinele aj viac. Na stanici Pernek spadlo takmer 89 milimetrov. Silný dážď vytopil niekoľko lokalít v Bratislavskom kraji, extrémne silné búrky zasiahli aj východ Slovenska, napríklad obce Pichne a Zubné.
28. júna – Silné búrky zasiahli východnú časť Slovenského rudohoria. Najvýraznejšia na Muránskej planine mala hodinový úhrn zrážok 102,4 milimetra, na stanici Muránska Huta – Predná Hora zaznamenali celkový 24-hodinový úhrn 132 milimetrov.
10. júla - Piatok 10. júla bol dovtedy najteplejším dňom roku 2020. Do tohto dňa sa v Dudinciach vyskytlo deväť tropických dní, teda dní s najvyššou dennou teplotou vzduchu 30 a viac stupňov. Osem ich bolo v Prievidzi, sedem v Kuchyni, v Bratislave a v Hurbanove.
24. júla – Júl sa vyznačoval premenlivým a pomerne chladným počasím. V Bratislave bolo počas tohto mesiaca iba šesť tropických dní – 1., 2., 5., 6., 10. a 20. júla. V niektorých oblastiach bolo málo aj letných dní s maximálnou teplotou vzduchu aspoň 25 stupňov – v Poprade ich bolo počas júla len päť.
12. a 13. septembra – V atmosfére nad Slovenskom sa nachádzal dym z rozsiahlych požiarov, ktoré sužovali západ Spojených štátov amerických. Bolo ho možné vidieť aj voľným okom predovšetkým vo veľkých nadmorských výškach. Zaznamenali ho v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach.
16. septembra – Na Slovensku panovalo slnečné a teplé neskoré leto, v Hurbanove zaznamenali od 12. do 16. septembra sériu piatich tropických dní s teplotou 30 a viac stupňov.
25. septembra – Koniec septembra priniesol intenzívne zrážky, napríklad v Hurbanove napršalo 25. septembra vyše 50 milimetrov, čo bol na tejto meteorologickej stanici najväčší denný úhrn zrážok v septembri za posledných 120 rokov. Vysoké boli aj celkové septembrové úhrny zrážok a miestami prekročili hranicu 100 milimetrov.
5. októbra – Silný vzdušný vír, ktorý sa vytvoril v obci Gemerská Ves, poškodil niekoľko domov a ďalších stavieb, vyvalil viacero stromov a strhol elektrické vedenie. V supercelárnych búrkach, ktoré sa tam vyskytli, sa podľa SHMÚ nedal vylúčiť ani vznik tornáda.
15. októbra – Na viacerých miestach Slovenska sa objavil sneh. V polovici októbra sa prechodne ochladilo, napríklad na bratislavskej Kolibe, kde ešte 9. októbra dosiahla maximálna teplota vzduchu 21 stupňov, pohybovala sa v utorok 13. októbra len tesne nad hranicou 5 stupňov.
19. októbra – Druhá októbrová dekáda priniesla rekordné množstvo zrážok, v Bratislave na Kolibe napršalo v utorok 13. októbra za jediný deň 51,8 milimetra zrážok. Na viacerých miestach, napríklad v Zvolenskej Slatine, boli lokálne povodne.
november – Mesiac skončil ako celok suchý, čiže zrážkovo podnormálny. Ojedinele (napríklad Oravská Lesná a Telgárt) skončil november ako celok zrážkovo silne podnormálny. Zväčša spadlo len 15 až 30 milimetrov zrážok, čo je na túto ročnú dobu málo.
10. decembra – Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy v roku 2020 sa tento rok môže stať jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bude rekordne najteplejšou dekádou, pričom podľa WMO sa šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov vyskytlo po roku 2014.
Zdroj: shmu.sk, teraz.sk