Paríž 22. apríla (TASR) - Európu trápili vlani rekordné horúčavy a dažďové zrážky, pričom teploty v polárnej oblasti Sibíri tiež prudko stúpli nad doterajšie údaje. Informovala o tom vo štvrtok v správe Služba Európskej únie pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Kontinent bol v roku 2020 o takmer pol stupňa Celzia horúcejší než ďalší najhorúcejší rok, uviedla služba Copernicus.

To znamená, že Európa bola o dva stupne Celzia teplejšia než zvyšok sveta, nezmeneného emisiami uhlíka vyprodukovanými pri spaľovaní fosílnych palív - a ďaleko prekročila teplotné limity stanovené v Parížskej klimatickej dohode z roku 2015.

Parížska dohoda zaväzuje takmer 200 krajín, že udržia globálne otepľovanie "výrazne pod" dvoma stupňami v porovnaní v úrovňami z polovice 19. storočia - a na úrovni 1,5 stupňa Celzia, ak to bude možné.

Celosvetovo stúpli priemerné teploty povrchu o približne 1,2 stupňa Celzia nad hranicu z predindustriálneho obdobia, dodáva správa monitorovacej služby EÚ pre klímu. Ide už v poradí o štvrtú správu C3S.

Šesť rokov nasledujúcich po roku 2015 bolo najhorúcejších zaznamenaných, tak ako bolo 20 z posledných 21 rokov, čo je jasný dôkaz horúčky planéty Zem.

"Trend z posledných troch rokov, päť rokov, desať rokov je nepochybný," uviedol pre agentúru AFP Jean-Noël Thépaut, riaditeľ Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia, pod ktoré patrí aj C3S. "Máme veľký obraz o situácii. Treba naliehavo konať," dodal.

Pri súčasných trendoch vývoja môžu vlny horúčav zmeniť rozsiahle územia trópov do polovice storočia na oblasti, kde sa nebude dať žiť, a stúpanie hladiny morí vyženie z domovov desiatky, možno až stovky miliónov ľudí, varujú vedci.

"Keď sa pozrieme na teplotu z celosvetového pohľadu, posledných 10-15 rokov nám ukazuje zrýchľovanie, a to isté platí aj pre hladinu morí," povedal Thépaut v interview. "Všetky trendy idú zlým smerom," dodal.

Na jeseň a v zime 2020 bola Európa nielen teplejšia než obvykle, ale aj mokrejšia, predovšetkým v severocentrálnych regiónoch.

Už začiatok októbra priniesol búrku Alex, prvú v zimnej búrkovej sezóne 2020/21.

Výnimočne výdatné dažďové zrážky priniesli jednodňové rekordy v Británii, severozápadnom Francúzsku a južných Alpách.

Rieky sa vyliali z brehov v niekoľkých oblastiach západnej Európy, čo vyústilo do ničivých záplav.

A aj keď bolo v Európe horúcejšie, údaje ukázali, že strecha sveta horela, v niektorých oblastiach doslova. V Arktíde ako celku bol rok 2020 druhý najteplejší zaznamenaný. Teplota povrchu bola o 2,2 stupňa Celzia nad priemerom rokov 1981-2010 a o tri stupne Celzia vyššia oproti predindustriálnym hodnotám.

Napríklad na severe Sibíri ukazoval teplomer o šesť stupňov Celzia viac, než bola hranica z konca 20. storočia pre rok ako celok. Počas leta tam vládlo sucho a vyčíňali rekordné požiare, vrátane tzv. "zombie požiarov". Sú známe aj ako zadržiavané požiare. Tlejú pod povrchom – žeravé uhlíky môžu v oblastiach rašelinísk prečkať zimu a vzplanúť na povrchu aj po týždňoch, mesiacoch či dokonca rokoch.