Takmer polovica roka prekročila hranicu 1,5 stupňa Celzia, za ktorou je podľa vedcov pravdepodobnejšie, že sa klimatické vplyvy samovoľne posilnia a stanú sa katastrofickými.
Autor TASR
Paríž 9. januára (TASR) - Rok 2023 bol najteplejším v histórii, pričom nárast teploty zemského povrchu takmer prekročil kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia, uviedla v utorok Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Klimatické zmeny zintenzívnili vlny horúčav, suchá a požiare na celej planéte a posunuli "globálny teplomer" o 1,48 stupňa Celzia nad predindustriálnu referenčnú hodnotu, oznámila C3S.
"Tento rok je zároveň prvým rokom, v ktorom boli všetky dni o viac ako jeden stupeň teplejšie ako v predindustriálnom období," povedala zástupkyňa vedúceho C3S Samantha Burgessová.
Spoľahlivé záznamy o počasí pochádzajú z roku 1850, ale staršie údaje o zmene klímy - z letokruhov stromov, ľadových jadier a sedimentov - ukazujú, že teploty v roku 2023 "prevyšujú teploty v ktoromkoľvek období za uplynulých 100.000 rokov", dodala.
Takmer polovica roka prekročila hranicu 1,5 stupňa Celzia, za ktorou je podľa vedcov pravdepodobnejšie, že sa klimatické vplyvy samovoľne posilnia a stanú sa katastrofickými.
Aj keby priemerná teplota zemského povrchu v roku 2024 prekročila 1,5 stupňa Celzia - ako predpovedajú niektorí experti -, neznamená to, že svet nesplnil ciele parížskej klimatickej dohody obmedziť globálne otepľovanie pod túto hranicu.
K tomu by došlo až po niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch nad referenčnou hodnotou 1,5 stupňa Celzia, a aj potom zmienená dohoda z roku 2015 pripúšťa možnosť zníženia teploty Zeme po období tzv. "prekročenia limitu".
Rok 2023 priniesol rozsiahle požiare v Kanade, extrémne suchá v oblasti Afrického rohu alebo na Blízkom východe, bezprecedentné letné horúčavy v Európe, Spojených štátoch a Číne, ako aj rekordne teplú zimu v Austrálii a Južnej Amerike.
"Takéto udalosti sa budú naďalej zhoršovať, pokiaľ sa neodkloníme od používania fosílnych palív a nedosiahneme nulové emisie. Následky našej dnešnej nečinnosti budeme znášať ešte celé generácie," uviedol profesor zmeny klímy z Univerzity v Readingu Ed Hawkins, ktorý sa však na správe nepodieľal.
Zistenia programu Copernicus prichádzajú mesiac po tom, ako bola na konferencii COP28 v Dubaji dosiahnutá dohoda o klíme, ktorá vyzýva na postupný odklon od používania fosílnych palív, ktoré sú hlavnou príčinou otepľovania klímy.
V predmetnom roku bol zaznamenaný ďalší zlovestný rekord - dva dni v novembri 2023 prekročili predindustriálnu referenčnú hodnotu o viac ako dva stupne Celzia, píše AFP.
Klimatické zmeny zintenzívnili vlny horúčav, suchá a požiare na celej planéte a posunuli "globálny teplomer" o 1,48 stupňa Celzia nad predindustriálnu referenčnú hodnotu, oznámila C3S.
"Tento rok je zároveň prvým rokom, v ktorom boli všetky dni o viac ako jeden stupeň teplejšie ako v predindustriálnom období," povedala zástupkyňa vedúceho C3S Samantha Burgessová.
Spoľahlivé záznamy o počasí pochádzajú z roku 1850, ale staršie údaje o zmene klímy - z letokruhov stromov, ľadových jadier a sedimentov - ukazujú, že teploty v roku 2023 "prevyšujú teploty v ktoromkoľvek období za uplynulých 100.000 rokov", dodala.
Takmer polovica roka prekročila hranicu 1,5 stupňa Celzia, za ktorou je podľa vedcov pravdepodobnejšie, že sa klimatické vplyvy samovoľne posilnia a stanú sa katastrofickými.
Aj keby priemerná teplota zemského povrchu v roku 2024 prekročila 1,5 stupňa Celzia - ako predpovedajú niektorí experti -, neznamená to, že svet nesplnil ciele parížskej klimatickej dohody obmedziť globálne otepľovanie pod túto hranicu.
K tomu by došlo až po niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch nad referenčnou hodnotou 1,5 stupňa Celzia, a aj potom zmienená dohoda z roku 2015 pripúšťa možnosť zníženia teploty Zeme po období tzv. "prekročenia limitu".
Rok 2023 priniesol rozsiahle požiare v Kanade, extrémne suchá v oblasti Afrického rohu alebo na Blízkom východe, bezprecedentné letné horúčavy v Európe, Spojených štátoch a Číne, ako aj rekordne teplú zimu v Austrálii a Južnej Amerike.
"Takéto udalosti sa budú naďalej zhoršovať, pokiaľ sa neodkloníme od používania fosílnych palív a nedosiahneme nulové emisie. Následky našej dnešnej nečinnosti budeme znášať ešte celé generácie," uviedol profesor zmeny klímy z Univerzity v Readingu Ed Hawkins, ktorý sa však na správe nepodieľal.
Zistenia programu Copernicus prichádzajú mesiac po tom, ako bola na konferencii COP28 v Dubaji dosiahnutá dohoda o klíme, ktorá vyzýva na postupný odklon od používania fosílnych palív, ktoré sú hlavnou príčinou otepľovania klímy.
V predmetnom roku bol zaznamenaný ďalší zlovestný rekord - dva dni v novembri 2023 prekročili predindustriálnu referenčnú hodnotu o viac ako dva stupne Celzia, píše AFP.