Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Meteorologické sucho sa podľa Lívii Labudovej zo SHMÚ vyskytuje už len na východe Slovenska, pričom je mierne. Deficit zrážok tam dosahuje 50 až 100 milimetrov, ojedinele je to aj viac.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Sucho by nasledujúcich desať dní malo naďalej ustupovať. Výrazné sucho ostane na malej ploche na Podunajskej nížine a v západnej časti východného Slovenska. Pre TASR to povedal meteorológ a klimatológ Maroš Turňa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
"Vzhľadom nato, že očakávame v druhej polovici septembra výrazné ochladenie a zrážky, relatívne nasýtenie pôdy sa zvýši, a preto predpokladáme doplnenie pôdnej vlahy aj v hlbšej vrstve pôdy," uviedol Turňa.
Meteorologické sucho sa podľa Lívii Labudovej zo SHMÚ vyskytuje už len na východe Slovenska, pričom je mierne. Deficit zrážok tam dosahuje 50 až 100 milimetrov, ojedinele je to aj viac. Znamená to, že na každom štvorcovom metri tam chýba 50 až 100 litrov vody, vysvetlila. V oblastiach, kde v minulom týždni nezapršalo, trvá suché obdobie už viac ako 110 dní. Napríklad v Podolínci je to 183 dní, priblížila Labudová.
Pôdne sucho je na časti Žitného ostrova. "V hlbšej vrstve pôdneho profilu však aj naďalej monitorujeme výrazné až extrémne sucho na juhozápade Slovenska, v južnej časti stredného Slovenska a na východe nášho územia," skonštatovala Labudová.
Klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ hovorí, že cez leto zaznamenali viac ako 100 milimetrov zrážok v južnej polovici stredného a východného Slovenska a na krajnom východe. Výnimočne to nebolo ani 100 milimetrov.
"Smerom na západ Slovenska pribúdali v nedávno skončenom meteorologickom lete úhrny zrážok s hodnotami vyššími ako 200 mm, takže tam toto leto nebolo tak mimoriadne chudobné na zrážky, ale rozloženie veľmi podobných hodnôt tam bolo geograficky dosť neštandardné," zhodnotil Faško. Napríklad v Bratislave na Kolibe spadlo v tohtoročnom lete viac zrážok (216 milimetrov) ako na Chopku (204 milimetrov).
Výrazné dosahy sucha na poľnohospodárske plodiny hlásia na celom území Slovenska. V mnohých okresoch očakávajú stratu na výnosoch vyššiu ako 40 percent, poznamenala Labudová. Turňa povedal, že sucho sa najviac prejavilo na kukurici, jačmeni, zemiakoch, ďateľovine, krmovinách a trávnatých porastoch. "Z ovocia boli najviac ohrozené jablone a hrušky a takisto zelenina všetkého druhu," zhodnotil.
"Vzhľadom nato, že očakávame v druhej polovici septembra výrazné ochladenie a zrážky, relatívne nasýtenie pôdy sa zvýši, a preto predpokladáme doplnenie pôdnej vlahy aj v hlbšej vrstve pôdy," uviedol Turňa.
Meteorologické sucho sa podľa Lívii Labudovej zo SHMÚ vyskytuje už len na východe Slovenska, pričom je mierne. Deficit zrážok tam dosahuje 50 až 100 milimetrov, ojedinele je to aj viac. Znamená to, že na každom štvorcovom metri tam chýba 50 až 100 litrov vody, vysvetlila. V oblastiach, kde v minulom týždni nezapršalo, trvá suché obdobie už viac ako 110 dní. Napríklad v Podolínci je to 183 dní, priblížila Labudová.
Pôdne sucho je na časti Žitného ostrova. "V hlbšej vrstve pôdneho profilu však aj naďalej monitorujeme výrazné až extrémne sucho na juhozápade Slovenska, v južnej časti stredného Slovenska a na východe nášho územia," skonštatovala Labudová.
Klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ hovorí, že cez leto zaznamenali viac ako 100 milimetrov zrážok v južnej polovici stredného a východného Slovenska a na krajnom východe. Výnimočne to nebolo ani 100 milimetrov.
"Smerom na západ Slovenska pribúdali v nedávno skončenom meteorologickom lete úhrny zrážok s hodnotami vyššími ako 200 mm, takže tam toto leto nebolo tak mimoriadne chudobné na zrážky, ale rozloženie veľmi podobných hodnôt tam bolo geograficky dosť neštandardné," zhodnotil Faško. Napríklad v Bratislave na Kolibe spadlo v tohtoročnom lete viac zrážok (216 milimetrov) ako na Chopku (204 milimetrov).
Výrazné dosahy sucha na poľnohospodárske plodiny hlásia na celom území Slovenska. V mnohých okresoch očakávajú stratu na výnosoch vyššiu ako 40 percent, poznamenala Labudová. Turňa povedal, že sucho sa najviac prejavilo na kukurici, jačmeni, zemiakoch, ďateľovine, krmovinách a trávnatých porastoch. "Z ovocia boli najviac ohrozené jablone a hrušky a takisto zelenina všetkého druhu," zhodnotil.
