Bratislava 28. septembra (TASR) – Priemerná globálna teplota počas posledných piatich rokov patrila medzi najvyššie v zaznamenanej histórii meteorologických meraní. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.
"Je predpoklad, že zvýšenie globálnej teploty o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou dosiahneme v najbližších rokoch," povedal.
V utorok 28. septembra uplynie päť rokov, odkedy prezident SR Andrej Kiska svojím podpisom zavŕšil proces ratifikácie parížskej klimatickej dohody. Táto dohoda z 12. decembra 2015 má za cieľ, okrem iného, udržať rast globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť udržať oteplenie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia. Dohodu 22. apríla 2016 na Deň Zeme podpísalo 177 členských štátov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Na archívnej snímke Andrej Kiska.Foto: TASR - Jakub Kotian
Nárast globálnej teploty na Zemi však naznačuje, že napriek doterajším snahám oteplenie o 1,5 stupňa nastane skôr – podľa niektorých odhadov už v roku 2034. Vyplýva to aj zo správ Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a európskej klimatologickej platformy C3S Copernicus. K takýmto záverom vedie akcelerácia otepľovania v posledných dvoch desaťročiach a narastajúca koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší.
"Za posledné dva milióny rokov nebolo v zemskej atmosfére toľko oxidu uhličitého ako v súčasnosti. Táto situácia nastala v dôsledku nadmerného spaľovania fosílnych palív. Znižovanie závislosti od fosílnych palív by preto malo byť jednou z hlavných globálnych priorít, pričom Slovensko sa môže aktívne zapojiť do tohto procesu najmä v rámci Európskej únie," vysvetlil Matejovič.
V súčasnosti Európska komisia predstavila 15 legislatívnych návrhov v rámci balíka "Fit for 55" – opatrenia majú za cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2030 aspoň o 55 percent.
Ako na svojej webovej stránke uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), posledné desaťročie 2011 až 2020 bolo najteplejším od roku 1880. Bolo o 0,2 stupňa teplejšie než predošlá dekáda 2001 – 2010 a o 1,03 stupňa teplejšie v porovnaní s predindustriálnym obdobím (roky 1850 až 1900). Šesť rokov nasledujúcich po roku 2015 bolo tiež zároveň najteplejších v histórií meraní.
"Bez znižovania celkovej spotreby však budú akékoľvek opatrenie neefektívne a celková koncentrácia oxidu uhličitého bude ustavične rásť. Klimatickú krízu nie je možné riešiť bez systémových zmien v ekonomike. Treba tiež riešiť sociálne dôsledky takýchto opatrení. Chudobné krajiny budú totiž klimatickou krízou alebo aj prípadnými opatreniami postihnuté najviac," tvrdí Matejovič.
