Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvýšenú úroveň hladiny Laborca, a tiež pravidelne opakujúce sa zatopenie priľahlej oblasti, očakávali na základe dlhodobého pozorovania, počas mesiacov február a marec.
Autor TASR
Vojany 26. januára (TASR) – Hrádza na rieke Laborec pri obci Vojany v okrese Michalovce je stabilizovaná, nie je dôvod na otváranie poldra Beša. Pre TASR to potvrdil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
Ako uviedol, na hrádzi, ktorú zabezpečovali počas pondelka a v noci, aktuálne nie sú pozorované žiadne priesaky. Stavbu hrádze však bude treba opraviť. „Plánované pracovné stretnutie správcu a zástupcu zhotoviteľa stavby určí spôsob opravy hrádze, ktorá bude realizovaná, keď to situácia dovolí," priblížil.
Hrádzu na Laborci narušil zhotoviteľ plynovodu. Podľa slov Kataríny Križanovej z komunikačného oddelenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru k nej boli hasiči z Veľkých Kapušian privolaní už v nedeľu 24. januára v noci. Na sanácii narušenej stavby sa podieľali aj hasiči z Michaloviec a členovia dobrovoľných hasičských zborov z obcí Vojany a Malčice.
„V najnižšie položenej oblasti, kde hrozilo vybreženie rieky, vytvorili pomocou vriec s pieskom dočasnú hrádzu s dĺžkou cca 30 metrov, aby nedošlo k ohrozenie obce," doplnila.
Podľa realizátora stavby prepojovacieho plynovodu Poľsko–Slovensko, spoločnosti Dúha, došlo k narušeniu hrádze vplyvom poveternostných podmienok, najmä prudkého oteplenia sa. V predchádzajúcich dňoch, keď spoločnosť riešila technické možnosti osadenia plynovodu v blízkosti hrádze v katastrálnom území obce Drahňov, v snahe zabrániť jej narušeniu, budovali prechod plynovodu banským spôsobom, teda výstavbou štôlne pod hrádzou. Zvýšenú úroveň hladiny Laborca, a tiež pravidelne opakujúce sa zatopenie priľahlej oblasti, očakávali na základe dlhodobého pozorovania, počas mesiacov február a marec.
„Avšak rýchle zníženie teploty a následné oteplenie s dažďom, ktoré v tomto období nie je bežné, spôsobilo navýšenie hladiny pred ukončením týchto prác v podstatne rýchlejšom postupe, než sa dalo očakávať," ozrejmil majiteľ spoločnosti Miroslav Remeta s tým, že vzniknutú situáciu spoločnosť okamžite riešila. Na miesto dopravila potrebnú ťažkú techniku a prerušenú hrádzu utesnila.
Prepojovací plynovod Poľsko–Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe. Obojsmerný plynovod prepojí kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch a poľský plynárenský uzol v Strachocine. Celková dĺžka prepojenia je viac ako 160 kilometrov, z toho 103 kilometrov na slovenskom území.
Ako uviedol, na hrádzi, ktorú zabezpečovali počas pondelka a v noci, aktuálne nie sú pozorované žiadne priesaky. Stavbu hrádze však bude treba opraviť. „Plánované pracovné stretnutie správcu a zástupcu zhotoviteľa stavby určí spôsob opravy hrádze, ktorá bude realizovaná, keď to situácia dovolí," priblížil.
Hrádzu na Laborci narušil zhotoviteľ plynovodu. Podľa slov Kataríny Križanovej z komunikačného oddelenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru k nej boli hasiči z Veľkých Kapušian privolaní už v nedeľu 24. januára v noci. Na sanácii narušenej stavby sa podieľali aj hasiči z Michaloviec a členovia dobrovoľných hasičských zborov z obcí Vojany a Malčice.
„V najnižšie položenej oblasti, kde hrozilo vybreženie rieky, vytvorili pomocou vriec s pieskom dočasnú hrádzu s dĺžkou cca 30 metrov, aby nedošlo k ohrozenie obce," doplnila.
Podľa realizátora stavby prepojovacieho plynovodu Poľsko–Slovensko, spoločnosti Dúha, došlo k narušeniu hrádze vplyvom poveternostných podmienok, najmä prudkého oteplenia sa. V predchádzajúcich dňoch, keď spoločnosť riešila technické možnosti osadenia plynovodu v blízkosti hrádze v katastrálnom území obce Drahňov, v snahe zabrániť jej narušeniu, budovali prechod plynovodu banským spôsobom, teda výstavbou štôlne pod hrádzou. Zvýšenú úroveň hladiny Laborca, a tiež pravidelne opakujúce sa zatopenie priľahlej oblasti, očakávali na základe dlhodobého pozorovania, počas mesiacov február a marec.
„Avšak rýchle zníženie teploty a následné oteplenie s dažďom, ktoré v tomto období nie je bežné, spôsobilo navýšenie hladiny pred ukončením týchto prác v podstatne rýchlejšom postupe, než sa dalo očakávať," ozrejmil majiteľ spoločnosti Miroslav Remeta s tým, že vzniknutú situáciu spoločnosť okamžite riešila. Na miesto dopravila potrebnú ťažkú techniku a prerušenú hrádzu utesnila.
Prepojovací plynovod Poľsko–Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe. Obojsmerný plynovod prepojí kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch a poľský plynárenský uzol v Strachocine. Celková dĺžka prepojenia je viac ako 160 kilometrov, z toho 103 kilometrov na slovenskom území.
