Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Klimatológ Pavol Faško upozornil, že veľkou zvláštnosťou tohtoročnej jari bolo napríklad dlhé trvanie neprerušenej snehovej pokrývky vo vysokohorských polohách.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) – Slovenská jar 2021 sa zaradila medzi tri najchladnejšie jari aspoň za posledných 40 rokov. Potvrdili to zástupcovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na piatkovom online brífingu, na ktorom zhodnotili jar 2021 z klimatologického hľadiska.
„Základ studenej jari prakticky v celej Európe dali neštandardné cirkulačné podmienky, ktoré sa sformovali ešte počas zimy,“ vysvetlil klimatológ SHMÚ Jozef Pecho. Priblížil, že nad Atlantickým oceánom sa vytvorilo pásmo vysokého tlaku vzduchu, ktoré blokovalo prúdenie nad kontinentálne územie Európy, naopak, vytváralo priestor pre vpády arktického vzduchu do západnej a strednej Európy. „Na Slovensku sme tieto výrazné ochladenia mohli pocítiť napríklad z 5. na 6. apríla, z 12. na 13. apríla alebo 5. mája,“ konkretizoval.
Klimatológ Pavol Faško upozornil, že veľkou zvláštnosťou tohtoročnej jari bolo napríklad dlhé trvanie neprerušenej snehovej pokrývky vo vysokohorských polohách. „Na Lomnickom štíte je snehová pokrývka od 12. októbra doteraz, takto dlho neprerušene sa tam sneh v posledných 70 rokoch držal ani nie desaťkrát,“ povedal Faško. Neštandardným javom bolo aj opakovanie sa dní s výskytom mrazu, najmä v apríli, ktorý bol relatívne najchladnejším mesiacom jari. „Napríklad v Piešťanoch sa vyskytol v apríli desaťkrát, dlhodobo v apríli je v tomto meste päť dní, keď sa vyskytne mráz,“ konkretizoval klimatológ SHMÚ. Poukázal aj na to, že ešte na prelome mája a júna sa vyskytli prízemné mrazy.
Počas jari evidovali meteorológovia minimum letných dní, počas ktorých teplota vystúpi aspoň na 25 stupňov (prvý bol na začiatku apríla), a jediný tropický deň (v ktorom teplota dosiahne minimálne 30 stupňov) – zaznamenali ho 11. mája.
Z pohľadu zrážok sa tohtoročná jar nevymykala z normálu, zásluhu na tom má zrážkovo silne nadpriemerný máj. „Za posledných 12 rokov bolo takýchto nadpriemerne zrážkových májov až päť,“ dodal Faško.
V rámci Európy išlo o najchladnejšiu jar od roku 2013. Ako studenú či veľmi studenú ju nemuseli hodnotiť len na Pyrenejskom polostrove (Španielsko a Portugalsko), v Škandinávii a západnom Rusku, kde obdobie jari 2021 bolo nadpriemerne teplé.
Faško potvrdil, že výkyvy počasia a neštandardné javy majú súvis s činnosťou človeka a otepľovaním, ktoré mení podmienky v najvyšších šírkach severnej pologule, čo spôsobuje neštandardné javy v cirkulácii vzduchu.
„Základ studenej jari prakticky v celej Európe dali neštandardné cirkulačné podmienky, ktoré sa sformovali ešte počas zimy,“ vysvetlil klimatológ SHMÚ Jozef Pecho. Priblížil, že nad Atlantickým oceánom sa vytvorilo pásmo vysokého tlaku vzduchu, ktoré blokovalo prúdenie nad kontinentálne územie Európy, naopak, vytváralo priestor pre vpády arktického vzduchu do západnej a strednej Európy. „Na Slovensku sme tieto výrazné ochladenia mohli pocítiť napríklad z 5. na 6. apríla, z 12. na 13. apríla alebo 5. mája,“ konkretizoval.
Klimatológ Pavol Faško upozornil, že veľkou zvláštnosťou tohtoročnej jari bolo napríklad dlhé trvanie neprerušenej snehovej pokrývky vo vysokohorských polohách. „Na Lomnickom štíte je snehová pokrývka od 12. októbra doteraz, takto dlho neprerušene sa tam sneh v posledných 70 rokoch držal ani nie desaťkrát,“ povedal Faško. Neštandardným javom bolo aj opakovanie sa dní s výskytom mrazu, najmä v apríli, ktorý bol relatívne najchladnejším mesiacom jari. „Napríklad v Piešťanoch sa vyskytol v apríli desaťkrát, dlhodobo v apríli je v tomto meste päť dní, keď sa vyskytne mráz,“ konkretizoval klimatológ SHMÚ. Poukázal aj na to, že ešte na prelome mája a júna sa vyskytli prízemné mrazy.
Počas jari evidovali meteorológovia minimum letných dní, počas ktorých teplota vystúpi aspoň na 25 stupňov (prvý bol na začiatku apríla), a jediný tropický deň (v ktorom teplota dosiahne minimálne 30 stupňov) – zaznamenali ho 11. mája.
Z pohľadu zrážok sa tohtoročná jar nevymykala z normálu, zásluhu na tom má zrážkovo silne nadpriemerný máj. „Za posledných 12 rokov bolo takýchto nadpriemerne zrážkových májov až päť,“ dodal Faško.
V rámci Európy išlo o najchladnejšiu jar od roku 2013. Ako studenú či veľmi studenú ju nemuseli hodnotiť len na Pyrenejskom polostrove (Španielsko a Portugalsko), v Škandinávii a západnom Rusku, kde obdobie jari 2021 bolo nadpriemerne teplé.
Faško potvrdil, že výkyvy počasia a neštandardné javy majú súvis s činnosťou človeka a otepľovaním, ktoré mení podmienky v najvyšších šírkach severnej pologule, čo spôsobuje neštandardné javy v cirkulácii vzduchu.
